Dvojstranu pripravila EVA ANDREJČÁKOVÁ
stiam plyšového národa.
Láska k nemu neobišla ani slávnych. Bývalá britská ministerská predsedníčka Margaret Thatcherová sa raz nechala zastúpiť svojím starým macíkom Humphreyom. Išlo o detskú párty, na ktorej vraj macko svoju neobyčajnú úlohu veľmi dobre zvládol. O spisovateľke Virginii Woolfovej je známe, že jej najmilším spoločníkom na cestách bol práve plyšový macko. Plyšového parťáka vozil vo svojom aute aj James Dean.
Pôvod medvedíka Teddyho je nejasný. Nemeckú identitu mu prisudzuje legenda, podľa ktorej ho prvý raz ušila deťom krajčírka Margarete Steiffová (1847) z mestečka Giengen na brehu juhonemeckej rieky Brenz. Od detstva bola ťažko chorá, pripútaná na vozík. Bola však veľmi zručná, rada šila odevy a vyšívala. Už ako dospelá si za ušetrené peniaze kúpila šijací stroj – prvý v mestečku. Otvorila si krajčírsku dielňu a v čase voľna občas ušila zo zvyškov látky a bavlny pre svoje netere a synovcov rôzne zvieratká. Medzi prvými to vraj bol slon. Jeden zo synovcov, študent výtvarnej akadémie Richard Steiff, jej raz priniesol kresby mladých medvedíkov, ktorých obdivoval v stuttgartskej zoologickej záhrade. Zapáčili sa jej a podľa nich urobila prvý strih. Ušité medvedíky jej synovec pomáhal predávať a stal sa jej spoločníkom. Neskôr sám vymyslel spôsob, aby medvedík mohol mať pohyblivé končatiny. S týmto modelom chcel uspieť na americkom trhu, no istý čas ležal medvedík PB 55 v sklade. Až v roku 1903 prišla prvá objednávka na tritisíc medvedíkov z USA. V St. Luis sa vtedy pripravovala svetová výstava, na ktorej získal plyšový medvedík zlatú medailu. V nasledujúcich rokoch manufaktúra Steiff produkovala ročne takmer milión kusov týchto hračiek.
Podľa americkej verzie sa Teddy narodil trochu inak: v roku 1902 karikaturista Clifford Berryman uverejnil v denníku Washington Post kresbu, ktorá znázorňovala, ako vášnivý lovec medveďov prezident Theodore Roosevelt počas svojej návštevy v južných štátoch USA rozhorčene odmieta zastreliť malé čierne medvieďa. Kresba inšpirovala obchodníka Morrisa Michtoma, ktorý požiadal svoju ženu Rosu, aby takéto plyšové medvedíky vyrobila. Vystavil ich vedľa Berrymanovej karikatúry vo výklade svojho obchodu v Brooklyne. Dopyt po plyšových medveďoch bol taký obrovský, že Michtom v roku 1903 poslal jeden exemplár do Bieleho domu a požiadal prezidenta, aby sa stal jeho kmotrom. Roosevelt sa vraj trochu zdráhal, ale nakoniec neodmietol. Od svojho mena Theodor odvodil pre plyšového medvedíka meno Teddy.
Inou z plyšových legiend je, že už jeden z exemplárov PB 55 zasadol ako dekorácia na svadobnom stole Rooseveltovej dcéry a že práve tak prišiel Teddy k svojmu menu.
