Pred vyše piatimi rokmi vyzerali správy o dianí na trhu s korunou inak ako dnes: Včerajšie obchodovanie na medzibankovom devízovom trhu sa začalo pri kurze koruny posunutom 3,05 percenta od centrálnej parity v devalvačnom pásme a onedlho koruna poklesla na 4,4 percenta v devalvačnom pásme. Neskôr sa koruna mierne posilnila a NBS vyhlásila kurz 4,0 percenta v devalvačnom pásme. Kurz vyhlásený NBS nadnes pre nemeckú marku tak dosiahol 19,79 koruny, čo znamená v poslednom období rekordne nízky kurz koruny. Podobne za americký dolár sa podľa úradného kurzu NBS platí až 35,34 koruny.
Článok v SME vyšiel 12. augusta 1998. Kurz slovenskej koruny vtedy neurčoval záujem alebo nezáujem trhu, ale Národná banka Slovenska. Za cenu kritického úbytku devízových rezerv držala korunu v nereálnom úzkom pásme, pretože si to priala Mečiarova vláda. Práve pred piatimi rokmi a niekoľkými dňami zaviedla plávajúci kurzový režim.
Očakávali devalváciu
Do 1. októbra 1998 NBS kurz koruny garantovala. Kurzový režim bol fixný a od hodnoty ovplyvňovanej menovým košom (ktorý v tom čase tvorila z 60 percent marka a zo 40 dolár) sa mohol odchýliť o niekoľko percent.
V roku 1998 však začínali byť náklady centrálnej banky neúnosné na to, aby kurz takto garantovala. Dlhotrvajúce a neriešené problémy ekonomiky spolu s parlamentnými voľbami vyvolávali devalvačné očakávania. Už situácia sama osebe bola dramatická, ľudia a podniky k nej navyše prispievali, keď sa zbavovali korún a menili ich za cudziu menu. Podniky v obave zo znehodnotenia koruny predčasne uhrádzali devízové záväzky a čakali s konverziou devízových príjmov. Ľudia peniaze aj míňali - na dovážaný tovar, za ktorý opäť bolo treba zaplatiť devízami. Zo slovenského trhu vo veľkom odchádzali zahraniční investori, ich rozhodnutie urýchlili aj finančné krízy v Ázii a Rusku.
Národná banka mohla udržať kurz v rámci fluktuačného pásma iba tým, že predávala komerčným bankám devízy za lepší kurz, ako bol na trhu.
Minuli sa rezervy
Koncom septembra už mala NBS v devízových rezervách iba necelé tri miliardy dolárov. To bolo menej než odporúčaný aspoň trojnásobok mesačných dovozov. Preto rozhodla, že fixný kurz nemá význam ďalej udržiavať a nahradí ho pohyblivým kurzom (plávajúci režim - floating). Zároveň zrušila naviazanie koruny na menový kôš a stanovila si, že jej intervencie budú zamerané hlavne na stabilizáciu, teda zníženie prudkých výkyvov vo vývoji kurzu.
To, že garantovaný kurzový režim by mal byť nahradený voľným, sa vedelo dávno. NBS sa však nedržala zásady, že centrálne banky majú byť nezávislé, a podľa želania Mečiarovej vlády uvoľnenie kurzu odkladala. Oslabenie meny v nadchádzajúcich dňoch bolo očakávané a prirodzené, jej hodnota sa musela zreálniť.
Prvý deň voľného obchodovania - 2. október, bol skutočne hektický a priniesol prudké oslabenie. Už v úvode bola koruna slabšia o 12 percent a počas dňa sa znehodnotenie prehĺbilo na 18 percent. Oslabovanie sa zastavilo vďaka enormne vysokým úrokom. Tie sa nakrátko dostali až na 200 percent, národnej banke sa ich síce podarilo znížiť na tretinu, ale i tak pre investorov mimoriadne zaujímavé, a preto koruny kupovali. Do konca dňa mena stratu znížila na 14 percent, marka stála 22,55 a dolár 36,85 koruny.
Dnes, po piatich rokoch od zrušenia pevného kurzu, je cena dolára na devízovom trhu zhruba 35 korún a ak by ešte existovala marka, stála by 21 korún a 14 halierov.
