FOTO – ARCHÍV TASR
pričom norma za toto obdobie je 540 milimetrov. Ako keby bol teoreticky každý štvorcový meter územia Slovenska v tomto období ochudobnený o 170 litrov vody zo zrážok,“ hovorí.
Menej zrážok v rovnakom období spadlo iba v roku 1907. Vtedy však neboli až také horúčavy ako toto leto.
Tentoraz sa voda zo zeme vyparovala podstatne rýchlejšie ako zvyčajne. „Z toho vyplýva, že sucho v tomto roku bolo na Slovensku pravdepodobne najvyššie od začiatku meteorologických meraní u nás,“ tvrdí Faško.
Základ na dlhodobé sucho položili mesiace február a marec, ktoré boli kritické. Zlý bol aj jún a august. Na jeho konci bilanciu trochu zlepšili výdatnejšie zrážky, ale iba čo sa týka povrchovej vlahy.
„Zrážky prírodné prostredie tým, že bolo vyčerpané, bez problémov zvládlo. Na to, aby sa zásoby spodnej vody dostali do pôvodného stavu, treba, aby aj ďalej pršalo,“ povedal Faško. Pršalo aj v septembri a októbri. Napriek tomu je situácia na riekach a v podzemných vodách stále kritická. Dôsledkom je aj vysychanie studní v niektorých regiónoch.
Klimatológ zdôrazňuje, že v tomto roku malo sucho globálny charakter a týkalo sa celého nášho územia, nielen niektorých regiónov. O čosi lepšie sú na tom regióny na severe a severovýchode Slovenska. Sucho sa však nevyhlo ani horským oblastiam. „Problémy teraz nastali aj v oblastiach, ktoré sa menej poľnohospodársky využívajú, ako sú pastviny a podobne. Tam tie následky boli možno ešte horšie, lebo sa tam predtým nevyskytovali.“
Úplne najhoršia situácia bola v Radvani nad Dunajom. Tam za osem mesiacov spadlo iba 152 milimetrov vody. „Je to iba 43 percent z normálu,“ upozorňuje Faško. Situáciu tu ešte zhoršili desiatky tropických dní s teplotami nad 30 stupňov.
(rp)
