BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia bojuje o zvýšenie svojho budúcoročného rozpočtu. Návrh štátneho rozpočtu financovanie rezortu obmedzuje. „Keď to spočítam, je to viac ako 800-miliónové zníženie oproti východiskám rozpočtu,“ hovorí minister životného prostredia László Miklós.
Za najväčší problém považuje Miklós vodné hospodárstvo, ktoré nedostane ani polovicu peňazí oproti minulému roku. Ohrozené sú aj protipovodňové opatrenia, ale aj rozbehnutá výstavba veľkých vodohospodárskych diel.
„Bez týchto peňazí Slovensko v žiadnom prípade nebude schopné splniť smernice Európskej únie, čo sa týka zlikvidovania starých čiernych skládok a záťaží takého typu, ako boli na Sliači po sovietskej armáde,“ hovorí podpredseda parlamentného výboru pre životné prostredie Peter Muránsky z KDH.
Rezort dostal právomoci štátnej správy v oblasti životného prostredia a vodného hospodárstva, ale návrh rozpočtu s tým podľa Muránskeho nepočíta. Tvrdí, že ministerstvu zostane po odčítaní prevádzkových nákladov iba minimum peňazí. Na stranu ministerstva sa údajne postavili všetci členovia výboru. „Jednoznačne kompletne bez akejkoľvek príslušnosti ku koalícii alebo opozícii,“ dodal.
Rezort okrem toho žiadal z päťmiliardovej rezervy vlády peniaze na spevnenie ľavostrannej hrádze odpadového kanála vodného diela Gabčíkovo. „Bohužiaľ, nedostali sme ani korunu,“ hovorí Viola Procházková, riaditeľka sekcie ekonomiky ministerstva. „Aby sme neohrozili obyvateľstvo a aby hrádza nespadla, musíme do nej vraziť 300 miliónov korún,“ apeluje Gabriel Jenčík z ministerstva.
Pri stavbe sa počítalo s dokončením stupňa Nagymaros, na súčasné zaťaženie preto podľa ministerstva hrádza nie je pripravená. „Nám to teraz robí strašné problémy, keď príde veľká voda. To sú tie priesaky, ktoré nám idú do vnútrozemia a ohrozujú blízke obce,“ upozorňuje Jenčík. Hrádza presakovala aj počas minuloročných povodní a vodohospodári ju museli preventívne zaťažovať. Jenčík tvrdí, že ak by veľká voda trvala dlhšie, hrozí pretrhnutie hrádze pri obci Sap.
(rp)
