Transformujúce sa krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, sa v rebríčku Transparency International zaradili do stredu – za ekonomicky vyspelé krajiny. „Keď sa počas transformácie pripravujú nové zákony, vytvára sa tým aj istý priestor na korupciu,“ hovorí Daniela Zemanovičová z Transparency International Slovensko. Sú však aj výnimky – Slovinsko je napriek transformácii na tom lepšie ako Taliansko či Grécko.
Najlepšie sú na tom severské krajiny Fínsko, Island, Dánsko, Švédsko, ale aj Nový Zéland či Singapur – dosahujú index vyšší ako 9. Postavenie severských krajín môže mať viacero príčin. „Odôvodňuje sa to nadštandardnou transparentnosťou verejného života a tým, že napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám tam platí už niekoľko storočí. Ale možno aj ťažšími klimatickými podmienkami, keď boli ľudia nútení viac sa spolupodieľať na verejnom živote,“ povedala Zemanovičová. Významnú úlohu nepochybne zohráva, že ide o kultivované, tradične protestantské krajiny.
Na konci tabuľky sú krajiny, kde je korupcia vnímaná ako všadeprítomná, ako Bangladéš, Nigéria, Haiti, Paraguaj, Tadžikistan a Gruzínsko.
Krajiny, ktoré majú vážne ekonomické problémy, majú spravidla aj vážny problém s korupciou. Ale „korupcia sa nevyhýba ani bohatým, ani vyspelým krajinám“, hovorí Zemanovičová.
Stupeň korupcie je vysoký v niektorých krajinách Európskej únie ako Grécko (4,3) či Taliansko (5,3), ale aj v potenciálne bohatých krajinách so zásobami ropy – Nigéria, Angola, Azerbajdžan, Indonézia, Kazachstan, Líbya, Venezuela a Irak. „Je nevyhnutné, aby rozvinuté krajiny uplatňovali medzinárodné dohovory a aby súkromné podniky plnili svoje záväzky v zmysle dohovorov OECD o boji proti korupcii,“ hovorí predseda Trasparency International Peter Eigen.
TIS zverejňuje rebríček od roku 1995, opiera sa o niekoľko významných prieskumov o vnímaní korupcie ľuďmi a podnikateľskými kruhmi v jednotlivých krajinách.
(hr)
