V čase, keď sa vojna v Iraku čoraz silnejšie spochybňuje, schválil turecký parlament vyslanie vojakov do Iraku. Požiadavku vlády podporilo 358 poslancov, 183 bolo proti. Pred vojnou proti Saddámovi parlament podobnú požiadavku rovnako ako poskytnutie územia pre americké vojská odmietol.
V tureckom kontingente by malo byť desaťtisíc vojakov. Generalita už má plány, kam ich rozmiestni. Vláda tvrdí, že schválenie misie v parlamente neznamená, že sa začne okamžite.
Turci však nechcú, aby ich synovia umierali v Iraku. Hovoria, že chlapci, ktorí sú na základnej vojenskej službe, budú ľahkými terčmi. Takmer denne protestujú pred úradom vlády.
Pondelňajšiemu jednohlasnému rozhodnutiu vlády a včerajšiemu schváleniu v parlamente predchádzala dohoda s Američanmi o „akčnom pláne“ na vyčistenie severného Iraku od rebelov zo strany KADEK (nové meno Strany kurdských pracujúcich). Strana minulý mesiac zrušila jednostranné prímerie vyhlásené pred štyrmi rokmi. Washington aj Ankara ju považujú za teroristickú organizáciu.
Aj keď najvyšší šéf tureckej armády Hilmi Ozkok spojenie medzi ochotou Ankary poslať do Iraku vojakov a „akčným“ plánom odmieta, je zrejmé, že poslúžil ako návnada na presviedčanie poslancov. Turci sa totiž obávajú separatistických snáh tureckých Kurdov a od začiatku vojny v Iraku žiadajú Spojené štáty, aby proti nim zakročili.
Kurdi sú však v Iraku významným spojencom Američanov. V boji so Saddámom im pomohli azda najviac, majú zastúpenie v Irackej vládnej rade. Obávajú sa, že prítomnosť Turkov v Iraku povedie ku komplikáciám a k snahám Ankary upevniť si moc v regióne. Preto Washington trvá na tom, aby Turci v Iraku pôsobili v regiónoch, ktoré neobývajú Kurdi.
V týchto dňoch je v Turecku vyjednávač šéfa Vlasteneckého zväzu Kurdistanu Džalala Talabaniho. Ten Ankare odkázal, že tureckí, ale aj iní zahraniční vojaci môžu bezpečnostnú aj politickú situáciu v krajine len skomplikovať. Rovnaké stanovisko má aj Iracká vládna rada.
Američania si však myslia niečo iné. Turci významným spôsobom zvýšia počet koaličných vojakov. Budú tiež prvými zástupcami moslimského sveta pri obnove Iraku.
Ankara mala tiež silnú motiváciu, aby vyhovela prosbe Washingtonu. Okrem toho, že na obnove Iraku by mohla zarobiť, čaká ju aj garancia americkej pôžičky vo výške 8 miliárd dolárov.
