To je príslovie, ktoré naozaj platí. Výzor človeka nám môže byť akokoľvek sympatický, ale ozajstný vzťah k ľuďom si formujeme podľa ich verbálneho prejavu a názorov, ktoré zastávajú. Reč sa považuje za kultúrny prejav národa, ktorý ňou hovorí. Tým, že úradný jazyk krajiny, v ktorej žijeme, nepoužívame vo verejnej komunikácii správne, trpí kultúra danej spoločnosti. Bohužiaľ, na Slovensku sa úplne bežne z masovokomunikačných prostriedkov ozývajú nespisovné výrazy a nám „konzumentom“ týchto slov akoby to vôbec neprekážalo. Zaujímalo ma, prečo sa v rádiu, televízii či tlači nekladie potrebný dôraz na používanie spisovnej slovenčiny.
O vysvetlenie sme požiadali odborníka na slovo vzatého, PaedDr. Mateja Považaja, CSc., z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
* Je to s našou slovenčinou naozaj také zlé?
Celková úroveň jazykovej kultúry na Slovensku v ostatnom desaťročí dosť poklesla. Príčinu vidím v tom, že verejne začali vystupovať aj ľudia, ktorí nie sú dostatočne pripravení na verejnú komunikáciu, ktorí nepokladajú za potrebné dbať aj na formálnu stránku svojho prejavu. Viacerí z nich si dostatočne neuvedomujú, že pri verejnej komunikácii by sa mali riadiť inými pravidlami ako v súkromnej komunikácii. Neusilujú sa rozširovať si poznatky o slovenčine, nevyužívajú pri svojej práci základné jazykové príručky, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti, Krátky slovník slovenského jazyka.
* Aký je rozdiel medzi verejnou a súkromnou komunikáciou?
Do verejného prejavu vyberáme jazykové prostriedky starostlivejšie, podľa zámeru, aký chceme dosiahnuť, spravidla používame spisovné, štylisticky neutrálne výrazy a podľa potreby aj odborné termíny, dbáme na to, aby nám každý rozumel. Súkromná komunikácia je podstatne uvoľnenejšia, v nej sa uplatňujú prostriedky zo všetkých vrstiev národného jazyka.
* Koľko slov má vo svojej slovnej zásobe priemerný Slovák?
V aktívnej slovnej zásobe má priemerne vzdelaný Slovák približne pätnásť až dvadsaťtisíc slov. V pasívnej oveľa viac. Napríklad z radu synonym, t. j. slov s rovnakým významom, používa jedno alebo dve, hoci synonymný rad môže mať aj desať slov. Môžeme sa o tom presvedčiť napríklad v Synonymickom slovníku slovenčiny.
* Za posledných štrnásť rokov preniklo do slovenčiny nespočetné množstvo anglických výrazov. Mnohé z nich už zdomácneli. Myslíte si, že je to nevyhnutné?
Na túto otázku nejestvuje jednoznačná odpoveď. Dá sa však diferencovať. Ak máme domáci prostriedok, je zbytočné preberať cudzí výraz. A to sa netýka iba anglických slov. Ak na označenie nejakej veci či javu zatiaľ nemáme domáce pomenovanie, môžeme si ho utvoriť z vlastných zdrojov alebo doslova preložíme cudzí výraz, prípadne cudzie slovo preberieme do nášho jazyka. Veľa takýchto príkladov nachádzame napríklad v ekonomickej oblasti alebo v oblasti počítačov. Používanie výrazov z cudzieho jazyka je často obme-dzené na užší okruh adresátov. Vo verejnej komunikácii by sme mali mať na pamäti, že nie každý Slovák ovláda napríklad angličtinu či nemčinu. Najmä médiá by mali brať do úvahy bežného, všeobecne pripraveného občana. V samom záujme médií by malo byť, aby tomu, čo ich noviny píšu či televízia vy-siela, rozumelo čo najviac ľudí. Verím, že nechcú docieliť, aby ľudia čítali noviny alebo počúvali rádio s anglicko-slovenským slovníkom v ruke.
* Uveďte, prosím, príklad, ktorý by demonštroval už vami spomínané tzv. zdomácnenie cudzojazyčného výrazu v spisovnej slovenčine.
Z oblasti počítačov by som ako príklad mohol uviesť anglické slová hardware a software. Pri začiatku tvorby počítačovej terminológie počítačoví odborníci na Slovensku pre anglický výraz hardware utvorili domáci ekvivalent technické vybavenie počítača a pre software - programové vybavenie počítača. Keďže sú tieto trojslovné spojenia často v bežnej komunikácii nepraktické, oba anglické výrazy sa prispôsobili nášmu výslovnostnému, pravopisnému a gramatickému systému v znení hardvér a softvér. Oba výrazy sa plne začlenili do nášho spisovného jazyka a skloňujú sa podľa vzoru dub. Z ekonomickej oblasti by som takúto premenu demonštroval aj na anglickom slove leasing s významom „zmluvný prenájom s možnosťou odkúpenia predmetu nájmu po skončení platnosti zmluvy“, ktoré dnes už píšeme foneticky lízing.
* A čo s ekonomickým výrazom „know-how“, ktorého doslovný preklad znie „ve-dieť ako“? Patrí toto slovné spojenie medzi výnimky?
Zdá sa, že tento výraz bude vždy výnimkou, pretože je v ňom tak výslovnostný a pravopisný problém, ako aj problém s jeho začlenením do gramatického systému slovenčiny, lebo sa nedá skloňovať. Výraz know-how sa niekedy nahrádza domácim opisným ekvivalentom výrobné, technické a obchodné poznatky a skúsenosti. Toto viacslovné spojenie je pre bežnú komunikáciu veľmi nepraktické. Azda by sa mohlo siahnuť za spojením výrobno-obchodné poznatky.
* Dnes už s veľkými problémami nájdeme obchody či reštauračné zariadenia so slovenským názvom. Na pivo chodíme do pubov, nakupovať do shopov, butikov či supermarketov. Stredná a staršia generácia, z ktorej veľa ľudí cudzie reči neovláda, má z takýchto názvov zmätok.
Nie je to dobrý stav. Máme dokonca zákon o štátnom jazyku, ktorý nastolil isté pravidlá. V zákone sa hovorí, že všetky nápisy, reklamy, oznamy určené na informovanie verejnosti sa majú uvádzať v štátnom jazyku. Popritom sa môžu uvádzať aj v iných jazykoch, na prvom mieste však musí byť znenie v štátnom jazyku. Táto zásada sa často nerešpektuje. Zákon, ktorý bol prijatý v roku 1995, pôvodne obsahoval aj paragraf o sankciách, no ten sa z neho časom vytratil. Máme teda zákon, ale jeho porušovanie nemožno sankcionovať. Chcel by som pripomenúť, že podobné zákony prijali aj vo Francúzsku, Maďarsku, Poľsku či v iných štátoch.
* Niektorí prekladatelia či upravovatelia textov pre dabing sa dávajú počuť, že slovenčina je chudobná na slovnú zásobu. Aký máte na takéto vyjadrenia názor vy?
Bohužiaľ, sú takí ľudia, ktorí si myslia, že keď je slovenčina ich rodným jazykom, tak ju dokonale ovládajú a môžu prekladať z cudzieho jazyka do slovenčiny. Človek, ktorý chce prekladať, musí poznať všetky zákonitosti slovenského jazyka a možnosti, ktoré mu slovenčina poskytuje. Napríklad prekladateľ Bla-hoslav Hečko sa nikdy nesťažoval na chudobnosť slovenčiny a to preložil množstvo náročných diel z taliančiny či francúzštiny. Je však pravda, že slovenský jazyk nemá veľmi rozvinutú slovnú zásobu z oblastí, ktoré nám nie sú blízke. Napríklad z oblasti námorníctva má z pochopiteľných príčin menej výrazov ako jazyky tých národov, ktoré žijú pri mori. V takom prípade si môžeme pomôcť doslovným prekladom alebo prevzatím cudzieho výrazu.
* Dlhé roky prevládal názor, že české spracovanie dabingu zahraničných filmov je lepšie než slovenské. Dnes už vieme, že aj na Slovensku vieme urobiť dabing, ktorý môže byť lepší ako český. Stále však jestvujú názory, že čeština je bohatšia na výrazové prostriedky ako slovenčina. Je to naozaj tak?
Tento názor bol aktuálny azda na konci 19. a začiatkom 20. storočia, keď sa slovenčina nedostávala do každej komunikačnej situácie. Preto prirodzený rozvoj slovenčiny v tom čase nenapredoval tak, ako by mal. Dnes je však situácia úplne iná, lebo slovenčina sa uplatňuje vo všetkých komunikačných situáciách. Česi majú okrem spisovnej češtiny aj tzv. obecnú češtinu, ktorá sa veľmi často uplatňuje aj vo verejnej komunikácii namiesto spisovného jazyka. V slovenčine je iná situácia. Máme spisovný jazyk, v rámci neho aj hovorový jazyk, ktorý je uvoľ-nenejší ako neutrálny spisovný jazyk. Česi v dabingu využívajú aj obecnú češtinu. Tvorcom dabingov u nás odporúčam podľa situácie využívať aj hovorové prostriedky a funkčne aj slangové prostriedky. Dôležité však je, aby tieto výrazy ľudia, ktorí tvoria dabing, aj poznali.
* Čo so slovami, ktoré sú zabudnuté a takmer vôbec sa nepoužívajú?
Kým patria do okruhu spisovných výrazov, je škoda, ak sa nepoužívajú. Napríklad na označenie veľkého množstva sa v hovorenej reči pomerne často používa nespisovný výraz habadej. Toto slovo má viacej spisovných synonym, ako veľa, hodne, mnoho, požehnane, neúrekom, a aj jeden už takmer zabudnutý výraz vyše práva. Je to pekné, obrazné pomenovanie. Myslím si, že by sme sa takýchto a podobných výrazov nemali vzdávať. Oberáme tak vlastný jazyk o pestrosť a rozmanitosť. ĽUDMILA RÁCEKOVÁ
