Útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku mal nenápadnú predohru: atentát na vodcu afganskej opozície Ahmada Šáha Masúda, kedysi tvrdohlavého protivníka proti ruskej okupácii, potom ministra obrany a premiéra afganskej vlády. V posledných rokoch bol symbolom odporu proti Talibanu. Zabila ho bomba v televíznej kamere, ktorá vybuchla počas interview s dvoma samovrahmi vydávajúcimi sa za novinárov (Belgičania oznámili, že mali falošné belgické pasy).
Masúd mal k novinárom možno až príliš dobrý vzťah. Ešte v časoch sovietsko-afganskej vojny ich jeho ľudia doslova pašovali cez hranice s Pakistanom. Počas vojny s Talibanom si každý novinár mohol byť istý pohostinným privítaním.
Načasovanie útoku a ďalšie okolnosti nasvedčujú, že existuje spojitosť medzi atentátom na Masúda a útokmi v USA a má ich na svedomí jedna a tá istá organizácia. Usamá bin Ladín by mal na taký krok dostatok dôvodov: v lete minulého roku sa jeho poľní velitelia aktívne zapojili do bojov po boku Talibanu na „severnom“ fronte. Prednedávnom Masúd vyhlásil, že „on sám privedie Američanom bin Ladína v reťaziach“. Hlavný plánovač tejto precíznej teroristickej operácie teda zrejme myslel i na americkú odvetu a chcel sa poistiť proti spojeniu USA s hlavným domácim odporcom Talibanu: Masúd zomrie a Severná koalícia sa rozloží v dôsledku vnútorných sporov.
Spory medzi Masúdovými generálmi nie sú žiadnym tajomstvom. V poslednom čase zveril veľa funkcií dôstojníkom, ktorí vyštudovali v Sovietskom zväze a počas vojny so Sovietmi bojovali proti moslimským gerilám. Bývalí mudžahedíni mu vyčítali aj intenzívnu spoluprácu s Ruskom v posledných rokoch. Niektorí Masúdovi spojenci dokonca prešli i so svojimi jednotkami k Talibanu.
Masúdovou smrťou stratila chystaná vojenská operácia spojenca, ktorý bol ako jeden z mála poľných veliteľov z afganskej opozície schopný splniť svoje sľuby a – keby mal k dispozícii dostatok jedla pre vojakov, zbraní, munície a silnú leteckú podporu – aj účinne proti Talibanu bojovať. Čo dokáže jeho nástupca, generál Fachim Chán, je zatiaľ otázkou.
Bez „domáceho“ spojenca má však akcia vedená len „západnými“ jednotkami malú nádej na úspech. Všetko môže koniec koncov dopadnúť rovnako ako pred dvadsiatimi dvoma rokmi ruská invázia do Afganistanu.
Autor: TOMÁŠ VLACH pre SME (Autor je českým novinárom, pôsobil v oblasti Strednej Ázie a Kaukazu)
