Väčšina arabských a islamských krajín od utorkového atentátu ukazuje svoju lojalitu k USA. Nielen sympatiami k obetiam a odsúdením terorizmu, ale aj sľubom pomôcť v „svetovom boji proti terorizmu“. Uvedomujú si, aké je pre nich dôležité zostať súčasťou celku. Uvedomuje si to aj palestínsky vodca Jásir Arafat, ktorý daruje krv americkým obetiam a posiela školáčky s kvetinami k veľvyslanectvu USA. Ich reakcie sú však aj opatrné: nechcú sa obrátiť chrbtom k svojim vlastným regionálnym spojenectvám.
Boj s chobotnicou
Vojenské spojenectvo USA nikto nesľubuje, ciele americkej „globálnej vojny proti terorizmu“ totiž nie sú jasné: každá krajina si pojem teroristická skupina môže vysvetliť podľa vlastných kritérií. Podiel jednotlivých vlád na vojne s „paralelným vesmírom“ – organizovaným zločinom, ktorý je priamo prepojený s terorizmom, je pritom pre USA kľúčový. Vojna s „chobotnicou“, ktorej ekonomické nitky vedú často k tajným službám a na najvyššie miesta politiky. Keď oficiálna politika deklaruje priateľstvo k USA, je to len nálepka – zvlášť keď ten druhý, paralelný svet má väčšiu moc, keď je vláda neschopná alebo nechce prebrať zodpovednosť.
Babylon islamského sveta
Stúpenci islamu tvoria jednu pätinu svetového obyvateľstva – na svetovej ekonomike sa však podieľajú len štyrmi percentami.
Navonok je to rôznorodý svet – od krajín Perzského zálivu s ropou a americkými základňami cez diktatúry so zlou ekonomickou politikou, ale zato pragmatickým vzťahom k Západu (Sýria) – až po „darebácke“ štáty, ako sú Irak a Líbya. Irak je stále vystavený izolácii a americkej vojenskej sile, Líbya šikovne unikla tomuto údelu vydaním páchateľov atentátu na lietadlo nad škótskym Lockerbie (270 mŕtvych). Islam, to je však aj čierna Afrika a Ázia – miesta, kde existuje skutočný kresťansko-moslimský konflikt.
Na jednej strane Turecko – je členom NATO, priatelí sa s USA a je vojenskou zmluvou zviazané aj s Izraelom. Ankara pritom islam z politiky vykorenila nie práve najdemokratickejším spôsobom.
Na druhej strane Irán – je popri Afganistane jedinou krajinou, ktorá sa pokúsila prežiť v izolácii od Západu – no po desiatich rokoch islamskej revolúcie sa tento experiment chýli ku koncu. Washington nikdy neriskoval otvorený konflikt s Teheránom. Ani keď sa ukázalo jeho prepojenie s atentátom na americkú základňu Chobar Towers v Saudskej Arábii v roku 1996. V iránskej spoločnosti sa boj s terorizmom a ozdravovací proces už vlastne začal – dokazujú to vraždy a zatýkanie stúpencov zmien v čase, keď reformné sily postupne preberajú moc, ale polícia ešte zostáva v rukách konzervatívcov.
Iránska a saudskoarabská podpora rôznych islamských skupín poukazuje aj na rivalitu medzi týmito krajinami – spor o dominanciu v islamskom svete. Saudská Arábia stavila na Taliban preto, aby zneutralizovala vplyv Iránu v regióne Strednej Ázie.
Egypt má na svojom území pobočku FBI a vláda sa ochotne púšťa do boja s fundamentalistickou opozíciou. Už v minulosti to robila prostriedkami kritizovanými organizáciami na ochranu ľudských práv a stálo to život 1200 ľudí. Pokiaľ ide o Hamas a Islamský džihád, ktoré sa tešia veľkej podpore medzi egyptskými obyvateľmi ako „obrancovia práv Palestínčanov“ – proti nim sa zrejme Egypt neprepožičia. Podobné je to napríklad s Hizballáhom podporovaným Iránom v Libanone, ktorý sa stal dôležitou časťou politického spektra Libanonu rozdeleného na kresťanov a moslimov.
Kameňom úrazu zápasu proti terorizmu je vzájomná rivalita islamských krajín – USA môžu sto ráz stúpiť do osieho hniezda.
Fundamentalizmus – jednota v rozbitosti
Nejednotu tohto sveta využíva islamský fundamentalizmus. Vyhlasuje sa za jediného a skutočného reprezentanta islamu, ktorý „zrádzajú“ jednotlivé vlády. To všetko korunuje odpor proti modelu sveta diktovanému USA, ktorý sa často vyznačuje nepochopením problémov a ašpirácií tejto časti sveta. V neposlednom rade je to odpor proti konzumnej kultúre a „morálnemu úpadku“ Západu.
Bin Ladín má veľa stúpencov medzi chudobnými vrstvami. Izraelsko-palestínsky konflikt je len malým „exhibicionistickým“ konfliktom v tejto časti sveta, ako pre BBC konštatoval David Kimchem, bývalý zástupca riaditeľa izraelských tajných služieb Mosad. Je akousi výkladnou skriňou hlbších problémov: ako sú ekonomická kríza i zápas o vlastnú identitu. Náboženský a civilizačný charakter konfliktu je len nálepka, ktorú využíva islamský fundamentalizmus a Západ by sa mal vyvarovať tejto chyby.
Výzva Talibanu na svätú vojnu nebude mať veľký ohlas – pre šiitov (20 percent moslimov) a aj väčšinu sunnitských moslimov Taliban zamená len malú radikálnu frakciu islamu. Jeho výzvy nemajú žiadnu náboženskú autoritu.
