FOTO – ARCHÍV SME
BRATISLAVA – Prevenciu proti nákazlivým chorobám Slovensko zvláda na úrovni Európskej únie. „Máme vysokú očkovanosť detí, vždy sme boli na špičke vo svete,“ hovorí Jarmila Lančová zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu Slovenskej republiky.
„Očkovania, ktoré sa pravidelne povinne vykonávajú u nás, sú v súlade s očkovacím kalendárom krajín Európskej únie,“ tvrdí lekárka. Na Slovensku sa očkujú povinne deti do 15 rokov proti desiatim chorobám, pri všetkých sa zaočkovanosť pohybuje nad 95 percentami, pri niektorých, ako detská obrna, záškrt, ružienka či mumps až 98 percent. Všetky povinné vakcíny deťom a dospelým hradí štát, ministerstvo ich nakupuje priamo. Pracovníci v rizikových zamestnaniach majú očkovania hradené zo základného zdravotného poistenia.
Očkovanie je u nás povinné do 15 rokov, dovtedy pediatri deti sledujú, rodiny dostávajú poštou upozornenie. Po 15. roku si už musia ľudia sledovať termín očkovania sami, lekári ich nepredvolajú. Vtedy však ide väšinou o dobrovoľné očkovanie – proti chrípke, prípadne ak človek cestuje, mal by sa dať zaočkovať proti hepatitíde typu A a B. Jediným povinným je očkovanie proti tetanu, ktoré sa robí každých desať rokov. „Informujeme pacientov na výveskách v čakárni,“ povedala bratislavská dorastová lekárka. Každého upozornia aj v ambulancii, keď sa termín protitetanového očkovania blíži. „Horšie je, že nemáme čím očkovať.“
Dnešní tínedžeri a bábätká už nemajú na ramene typickú značku po očkovaní. „Je to znak po očkovaní proti pravým kiahňam. Tie sa už celosvetovo podarilo vykoreniť, preto sa ani u nás už od osemdesiatych rokov proti nim neočkuje,“ hovorí doktorka Lančová.
Zaostávame predovšetkým v očkovaní proti chrípke. Pritom ľuďom nad 65 rokov hradí toto očkovanie štát, rovnako ako v krajinách únie. „Minulý rok vystúpil (proti očkovaniu proti chrípke) jeden kolega, ktorý je mimo odbornosti a zasiahol do procesu tak, že skoro 11-percentná očkovanosť v predchádzajúcom roku klesla na 3,5 percenta. Vo vyspelých susedných krajinách dosahuje 30 percent,“ povedala pre TASR epidemiologička Danica Maslenová.
(haj, mar)
Zaočkovanosť
Krajina Percento zaočkovania (r. 2001)
Česko 97–99
Francúzsko 84–98
Maďarsko 99
Poľsko 95–99
Rakúsko 34–84
Slovensko 93–99
Nórsko 92–96
(Štátny fakultný zdravotný ústav SR)
Slovenské okresy, ktoré nedosiahli zaočkovanosť 95 percent: Spišs. Nová Ves, Veľ. Krtíš, Martin, Medzilaborce, Poltár, Vranov nad Topľou, Hlohovec, Košice okolie, Trebišov, Svidník, Stropkov, Sabinov, Prešov.
(Svetová zdravotnícka organizácia označuje 95-percentnú zaočkovanosť ako hranicu, ktorú by mala dosiahnuť každá krajina.)
Odporúčané očkovania
Vírusová hepatitída A (žltačka typu A, prenosná stolicou)
* odporúča sa u osôb, ktoré sa stretávajú so zvýšeným rizikom nákazy, ako sú zdravotnícki pracovníci pediatrických, gastroenterologických, mikrobiologických a infekčných pracovísk a pracovísk epidemiológie štátnych zdravotných ústavov;
* osôb, ktoré cestujú do oblasti s vysokým výskytom VHA (Afrika, Ázia, Stredozemie, Stredný východ, Stredná a Južná Amerika), pracovníci kanalizácií, zberu odpadu, hasiči, záchranári, drogovo závislé osoby, osoby s poškodením pečene, deti malých komunít žijúce v zlých sociálno-ekonomických podmienkach.
Preočkovanie sa robí po 6 až 18 mesiacoch.
Kliešťová encefalitída
* odporúča sa osobám profesionálne vystaveným vysokému riziku nákazy: laboratórni pracovníci, ktorí pracujú so živým vírusom kliešťovej encefalitídy, pracovníci pri odchyte kliešťov, pracovníci v lesoch, poľnohospodárski pracovnci, zememerači, geológovia, značkári turistických chodníkov, zamestnanci horských chát a lanoviek, vojaci, železničiari, cestári.
Očkuje sa tromi dávkami, preočkovanie by malo byť po troch rokoch.
Besnota
* očkujú sa osoby profesionálne vystavené zvýšenému riziku infekcie (zamestnanci asanačných podnikov, šarhovia, zamestnanci laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, terénni veterinárni lekári a pod.)
Tzv. postexpozičnú imunizáciu musia absolvovať osoby, ktoré boli poranené zvieraťom besným, podozrivým z besnoty alebo neznámym.
Pneumokokové infekcie
* odporúča sa osobám starším ako 65 rokov, chorým na chronické ochorenia dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, s metabolickými, renálnymi a imunitnými poruchami. Preočkovanie sa odporúča po piatich rokoch. Je vhodné vykonať ho zároveň s očkovaním proti chrípke.
Chrípka
* odporúča sa osobám starším ako 65 rokov, chronicky chorým pacientom, zdravotníckym pracovníkom, učiteľom.
Očkuje sa jednou dávkou vakcíny pred nástupom chrípkového ochorenia, najlepšie v októbri, novembri. Každý rok je potrebné preočkovanie, pretože očkovanie chráni len pred jedným typom vírusu chrípky.
Meningokoková meningitída
* očkovanie sa robí v prípade mimoriadnej epidemiologickej situácie (3 alebo viac prípadov ochorení, vyskytujúcich sa v priebehu troch mesiacov, medzi členmi komunity (obyvatelia mesta alebo okresu, osoby navštevujúce školu alebo inú inštitúciu),
* odporúča sa aj osobám, ktoré cestujú do oblastí výskytu meningokokovej meningitídy v zmysle medzinárodných zdravotníckych pravidiel vydaných Svetovou zdravotníckou organizáciou.
Preočkovanie: po troch rokoch po očkovaní
Ako sa očkuje
* Väčšina vakcín sa podáva injekčne do svalu alebo pod kožu, očkovanie proti poliomyelitíde sa podáva vo forme kvapiek.
Kedy neočkovať?
* Neočkuje sa, ak lekár usúdi, že pacient je kontraindikovaný na daný typ očkovania. Zásadne sa neočkujú deti, ktoré nie sú úplne zdravé, deti v rekonvalescencii a celkovo oslabené deti. Ani dospelí by sa nemali očkovať, ak sú chorí.
Očkovať rómske deti pomáhajú asistentky aj vajdovia
Horšia situácia v očkovaní je v niektorých okresoch najmä na východnom Slovensku, ale aj v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Ide predovšetkým o okresy s rómskym obyvateľstvom. V niektorých pediatrických obvodoch sa podarilo dosiahnuť iba 80-percentnú zaočkovanosť detí.
„Príčinou je najmä to, že ani po opakovaných výzvach sa rómski rodičia s deťmi nedostavia na očkovanie, deti s rodinami často migrujú, alebo odmietajú očkovanie so zdôvodnením, že nemajú dosť peňazí na dopravu k lekárovi,“ hovorí doktorka Lančová. Každý lekár sa snaží dosiahnuť čo najväčšiu zaočkovanosť, navštevuje teda rómske deti priamo v osade, alebo ich opakovane predvoláva či zaočkuje aj pri inej príležitosti, keď prídu do ambulancie.
V Banskobystrickom okrese tento rok testujú aj služby rómskych asistentiek, ktoré majú priviesť deti k pediatrom. Pediater v Pohorelskej Maši v Breznianskom okrese minulý rok skúsil presvedčiť rodičov aj cez vajdov – zavolali si ich na okresný úrad, vysvetlili im, aké je očkovanie dôležité a presvedčili ich, aby chodili v osade od domu k domu a vysvetľovali rómskym rodičom. „Trošku to pomohlo, ale oni vždy sľubujú, že prídu, no potom odrazu nemajú za čo, nemajú na autobus. Pritom ich pichneme hneď, nemusia čakať,“ hovorí zdravotná sestra z Pohorelskej Maše.
František Gura, učiteľ rómskych detí v Bardejove, tvrdí: „Deti sú rozmaznané, boja sa lekárov a bolesti, nedonútite ich ísť k lekárovi. Naposledy prišla lekárka so sestrou do triedy a očkovali deti proti tuberkulóze. Zo začiatku bolo veľa plaču, ale potom sme im vysvetlili, že by mohli zomrieť, toho sa boja ešte viac. Dal sa presvedčiť najodvážnejší, a potom aj ďalší.“
(haj)
