“ „Mama“ nášho športovca storočia, olympijského víťaza Ondreja Nepelu už tri roky učí na ružinovskom zimnom štatióne v Bratislave korčuľovať mentálne postihnuté deti. „Je to namáhavé práca. Skutočná skúška trpezlivosti, ale robím ju rada, lebo pomáham. Môžem teda nevládať?“ usmievala sa zhovorčivá viedenská rodáčka.

Pani Hilda inšpiruje okolie vrodený espritom. Povie, ako si myslí. „Vyznamenanie fair play má veľkú hodnotu. Preberala som veľa ocenení za Ondríka, ale toto je ďalšie, ktoré patrí výlučne mne,“ pochválila sa legendárna trénerka a jemne upozornila na zlaté kruhy Slovenského olympijského výboru na saku kostýmu.

Šéf celosvetového hnutia fair play UNESCO, maďarský chirurg a legendárny šermiar Jenö Kamuti povedal, že v niektorých športoch cenu za čin fair play ani nemožno udeliť. Tam, kde športovec vlastne nepríde do styku so súperom. Krasokorčuľovanie takým je a mnohí ho označujú za nie najférovejšie. Výsledky totiž určuje len a len rozhodca. „Trochu pravdy na tom je, ale len trochu. Rozhodcov je deväť, to poradie objektivizuje. Poznala som arbitrov, najmä Američanov, ktorí svojim nahadzovali aj za cenu dištancu. Bolo ich ako šafranu,“ uvažovala legendárna trénerka, ktorá jedným dychom upresnila. „Nikdy som výsledok nespochybňovala. Víťaza som vždy vnímala a uznávala ako víťaza.“

Ak sme od Hildy Múdrej chceli počuť jej čin fair play, úprimne sa nevedela rozpamätať. Až naveľa si spomenula, ako na majstrovstvách sveta v Calgary koučovala pri voľnej jazde najväčšieho Nepeloveho súpera, pravda, i kamaráta, Sergeja Četveruchina. Príčina? Pani Hilda sa zháčila, či môže pre noviny. „Serioža zostal sám, môj dobrý známy, skvelý tréner Stanislav Žuk sa opil.“

Podľa Hildy Múdrej sa tréneri chovajú nefér k súčasnému slovenskému krasokorčuľovaniu. „My sme si v zlej totalite v strediskách vrcholového športu pomáhali, dnes si jednotlivé skupiny hádžu polená pod nohy.“