Prvé stretnutie s Is This It sa dá naozaj porovnať s prvým zážitkom s Nirvanou v Nevermind, s Pixies v Surfer Rosa či s Velvet Underground vo White Light/White Heat. Jediným fenomenálnym výkrikom zrevolucionizovali americkú rockovú hudbu Julian Casablancas (spev), Albert Hammond Jr. (gitara), Nick Valensi (gitara), Nikolai Fraiture (basy) a Fabrizio Moretti (bicie). Pätica vyžaruje úprimnosť, v posledných rokoch v rocku nevídanú. Všetci sú veľmi mladí – nikto zo Strokes nemá viac ako dvadsaťtri – a zjavne veľmi vzdelaní vo všetkom, čo kedy v rockovej hudbe New York City vzbudilo rozruch.

Bubeník Fabrizio Moretti má, tak ako ostatne aj ďalší štyria, európske korene a svoj rodný New York, ten New York, o ktorom v týchto dňoch celý svet hovorí stíšeným hlasom, dokonale ovláda. „V New Yorku je to ako všade inde. Keď má človek priateľov, je to najkrajšie, a keď tam nikoho nepoznáte, najosamelejšie miesto na svete.“

Aj The Strokes už hrali v slávnom newyorskom klube CBGB‘s, čiže Country, Bluegrass & Blues („Dnes je to už len múzeum,“ hovorí Moretti), ale nezbláznili sa z toho. Tak k minulosti, ako aj k súčasným trendom pristupujú bez bázne, priamo, až drzo. Spevák Julian Casablancas, ktorý píše texty a navyše vyzerá tak, že má všetky šance stať sa novou rockandrollovou ikonou, má na tvorbu legiend jednoznačný názor: „Reči o tom, či nás ovplyvnili tí, alebo tamtí, alebo či my budeme zas ovplyvňovať ďalších, nie sú zaujímavé. Ide mi len o hudbu. Keď je na svete pesnička, čo rozvibruje celé telo, a vy nemáte ani potuchy prečo, tak to je to celé. Ide len o to. Ale kto už dnes pozná Vaselines? Alebo Television? V Megastores ich platne nemajú.“

Casablancas nosí čierno-bielu kravatu a šedé sako, na ňom odznak Michaela Jacksona z jeho dávneho „bad“ obdobia. V tvári má zvláštnu kombináciu bezradnosti a arogancie, rezignácie a mäkkosti. Museli by ste počuť krehké zúfalstvo, s ktorým spieva pieseň Trying Your Luck alebo jednoznačnosť veľkolepej programovej Take It Or Leave It.

Hudba Strokes je divá, drsná, špinavá, ohnivá, horúčkovitá a aj neprispôsobená a podvratná. Búrlivý šarm Casablancasa a ostatných Strokes intenzívne pôsobí na pódiu. Kto ich zažil naživo, zrejme sa nezbaví pocitu, že bol pri niečom neobyčajnom. Niečom, čo tu v takejto podobe už dávno nebolo. „Vždy sme chceli robiť hudbu, akú pred nami nikto nerobil, ktorá by nás aj ľudí, čo ju budú počúvať, menila na tvorivejších. Chceme ľuďom otvárať oči!“ hovorí Moretti s pohľadom vizionára.

Možno by bolo najlepšie, keby Is This It zostalo ich jedinou platňou. To by stačilo. Pretože jedenásť čísiel, ktoré tu Strokes tak ohnivo prezentujú, prevalcovalo formátovanú nudu rockovej scény a vytvorilo jeden z najsilnejších rockových albumov posledných rokov.

EDWIN GRASSMEIER
(Autor je redaktor DPA)