„To, čo sa teraz stalo, nemá nijaký precedens,“ napísal pre časopis Time Paul Auster, päťdesiatdvaročný americký prozaik, autor Newyorskej trilógie, ktorá vyšla i v češtine. „Následky budú iste hrozné. Ešte viac mŕtvych, ešte viac bolesti. Až teraz sa začalo dvadsiate prvé storočie.“
Sontagová: Sprisahanie hlasov
V denníku The New York Times a následne aj v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vyšiel veľký článok už takmer sedemdesiatročnej americkej spisovateľky Susan Sontagovej – jej knihy, ale najmä eseje Aids a jeho metafory či najnovší román V Amerike vychádzajú v mnohých prekladoch vrátane češtiny a jeden z jej románov Obdivovateľ sopky vyšiel aj v slovenčine.
„Nepomer medzi udalosťami a spôsobom, ako sa prijímajú a spracúvajú,“ píše Sontagová vo FAZ, „a na druhej strane hlúpa bohorovnosť prakticky všetkých politikov a televíznych komentátorov, je alarmujúca a deprimujúca.“ Podľa Sontagovej všetky hlasy akoby sa sprisahali a spoločne pracovali na „ešte väčšom ohlúpnutí verejnosti“. Odkiaľ sa berie istota, že to bol útok na „civilizáciu“, „slobodu“ alebo „slobodný svet“, pýta sa. A žiada dôkladne preskúmať „kolosálne zlyhanie amerických tajných služieb, budúcnosť americkej politiky, zvlášť na Blízkom východe, a rozumných obranných programov“.
„Máme prezidenta, ktorý ako robot stále opakuje, že Amerika stojí so vztýčenou hlavou.“ Susan Sontagová je už dávno známa veľmi ostrým postojom k Amerike, jej politikom a zvlášť jej vplyvu na svet. V denníku SME ste sa o nej mohli naposledy dočítať v súvislosti s jej vášnivou polemikou o zasahovaní Ameriky do konfliktu na Balkáne s Wiliamom Styronom na literárnom festivale v Prahe v roku 2000.
Konrad: Prastará hlúposť
Nemeckí umelci diskutovali o globálnom terore a paušálnom odsúdení islamu s nemeckými politikmi v Berlínskej Akadémii umení. „Rozlišovanie medzi ,civilizáciou‘ a ,barbarmi‘ je prastará hlúposť,“ povedal Gyorgy Konrad, slávny maďarský spisovateľ a prezident Berlínskej akadémie umení. Obhajoval aj cestu „medzinárodnej policajnej spolupráce“ namiesto protiúderu.
V súčasnej strednej Európe je najznámejšou knihou o teroristickom útoku román rakúskeho spisovateľa Josepha Haslingera Opernball. Na každoročnom Opernom bále je vo viedenskej opere zhromaždené všetko, čo je vo Viedni a okolitom svete mocné, bohaté a vplyvné. V románe sa teroristi pokúsia otráviť celý Operný bál jedovatým plynom.
V rozhovore pre nemecký denník Die Welt Joseph Haslinger povedal, že v románe chcel zachytiť tri faktory: „Teror takýchto rozmerov vždy potrebuje politické zastrešenie, ktoré mu dá smer, potrebuje náboženstvo, aby samovražední atentátnici mohli vystupovať ako martýri. A ešte si vyžaduje cynický zmysel pre realitu, aby dokázal krvavú šou presne nainscenovať.“
Oz: Veľkým Satanom je fanatizmus a nenávisť
„Neodsudzujte každého moslima!“ hovorí v nemeckom Frankfurter Allgemeiner Zeitung svetoznámy izraelský autor, šesťdesiatdvaročný Amos Oz.
Slovenskí čitatelia poznajú Amosa Oza z viacerých českých i slovenských prekladov románov Fima a Čierna skrinka či esejí Mier, Láska a kompromis.
Amos Oz píše, že hoci sme videli Palestínčanov v Gaze a Ramalláhu jasať v momente, keď v New Yorku ľudia horeli zaživa, žiadny normálny človek by nemal zabúdať, že „prevažná väčšina Arabov a ostatných moslimov nebola komplicmi zločinu a ani nepociťuje nijakú radosť“.
„Ani Západ, ani islam alebo Arabi nie sú Veľkým Satanom. Veľkým Satanom je nenávisť a fanatizmus. Tieto dve veľké duševné choroby nás ešte stále ohrozujú. Musíme si všetci dávať pozor, aby sme sa nenakazili,“ píše Oz.
MARTA FRIŠOVÁ, ANDREA PUKOVÁ
