BRUSEL - Desať z pätnástich členských krajín Európskej únie v minulom roku do spoločnej pokladnice prispelo väčšími čiastkami, ako z nej dostalo. Čistými prijímateľmi peňazí boli len Španielsko, Grécko, Portugalsko a Írsko. Ich príspevky do spoločnej pokladnice boli nižšie ako suma, ktorú dostali. Jediná krajina s vyrovnanou bilanciou voči európskemu rozpočtu bolo Fínsko.
V absolútnych hodnotách dostali najviac európskych peňazí Španieli - 20,9 miliardy eur, Francúzi - 16,2 miliardy a Nemci - 15,9 miliardy eur. Nemecko však zároveň najväčšou sumou do rozpočtu aj prispelo, a to 22,8 miliardy eur. Francúzsko odviedlo 19,3 miliardy a Taliansko 15,2 miliardy eur. Pri porovnaní veľkosti ekonomiky a sumy, ktorú odvádzajú krajiny do spoločného európskeho rozpočtu, prichádzajú o najviac peňazí v prospech všetkých Holanďania, Švédi a Luxemburčania.
Celkové výdavky rozpočtu EÚ vlani dosiahli 85 miliárd eur, z ktorých 73 miliárd išlo priamo členským štátom vo forme najrôznejších podpôr a dotácií. Podstatnú časť európskeho rozpočtu tvoria odvody jednotlivých krajín. Takmer polovica je z priamych príspevkov vypočítaných podľa hrubého národného dôchodku jednotlivých štátov. Vyše 23 percent pochádza z jedného percenta z vybranej dane z pridanej hodnoty každej z krajín. Malú časť spoločných príjmov tvoria poľnohospodárske odvody a clá, spolu asi 10 percent.
Adresátom európskych peňazí sú najmä farmári. Vyše 28 miliárd eur bola určená na priame platby pomoci. Najviac ich minulý rok spotrebovali francúzski, nemeckí, talianski a španielski poľnohospodári.
Rovnaký európsky rozpočtový systém ako teraz bude platiť až do roku 2006. Od mája budúceho roku sa jeho pravidlami bude riadiť aj desať nových členov. Komisárka Michaele Schreyerová ubezpečila, že vstupujúce krajiny sa v najbližších rokoch nestanú čistými prispievateľmi, pretože únia im poskytla osobitnú kompenzáciu možnej negatívnej bilancie. Tá by mohla vzniknúť preto, že nové krajiny vrátane Slovenska budú príspevky do rozpočtu EÚ platiť hneď po vstupe, ale rôzne platby z rozpočtu na podporu regiónov či poľnohospodárstva budú nabiehať pomalšie. Riziko negatívnej bilancie hrozí aj v prípade, že nové krajiny nebudú schopné využiť dostatočné množstvo z poskytnutých peňazí, z ktorých väčšina je viazaná na kvalitné projekty. Schreyerová upozornila, že prístupová zmluva počíta s množstvom automatických platieb, ktoré budú vyplácané bez ohľadu na výkony štátnej správy. Do mínusu by teda podľa nej nové krajiny spadnúť nemali.
Do európskeho rozpočtu najviac platia:
krajina | čisté saldo | čisté |
(v mil. eur) | saldo/ND | |
(v %) | ||
ČISTÍ DARCOVIA | ||
Belgicko | -256,4 | - 0,01 |
Dánsko | -165 | -0,09 |
Nemecko | - 5 067,8 | -0,24 |
Francúzsko | -2 184,2 | -0,14 |
Taliansko | -2 884,5 | -0,23 |
Luxembursko | -48,9 | -0,25 |
Holandsko | -2 187,7 | -0,51 |
Rakúsko | -2 26,3 | -0,11 |
Švédsko | -746,6 | -0,29 |
Veľká Británia | -2 902,8 | -0,17 |
Fínsko | -5,7 | 0,00 |
ČISTÍ PRIJÍMATELIA | ||
Írsko | 1 576,7 | 1,5 |
Grécko | 3 387,9 | 2,39 |
Španielsko | 8 870,8 | 1,29 |
Portugalsko | 2 692,3 | 2,14 |
Poznámka: Čisté saldo vyjadruje rozdiel medzi platbami do rozpočtu a prijatou pomocou
Zdroj: Európska komisia, údaje sú za rok 2002
Pozícia Slovenska voči EÚ (v mil. Sk)
2003 | 2004 | |
Celkové príjmy z ES | 7 899 | 27 447 * |
Príspevky do rozpočtu ES | 10 165 | |
Čistá pozícia SR | 7 899 | 17 282 |
* vrátane pohľadávky na priame platby z ES
Dosah na štátny rozpočet
Príjmy spojené so vstupom do EÚ | 14 232 |
Výdavky spojené so vstupom do EÚ | 20 184 |
Zdroj: MF SR
Tvorba a rozdelenie európskeho rozpočtu
- poľnohospodárske dane na dovozy poľnohospodárskych výrobkov z nečlenských štátov
- clo vyplývajúce zo zavedenia spoločnej colnej tarify
- príspevky krajín z príjmov z dane z pridanej hodnoty
- príspevky krajín vypočítané podľa tvorby hrubého domáceho produktu
- poľnohospodárstvo - 44 %
- kohézna politika a štrukturálne fondy - 35 %
- vnútorná politika - výskum, vzdelávanie, doprava, atď. - 6,5 %
- vonkajšia politika (činnosť inštitúcií) - 5,1 %
- príprava na rozširovanie - 4 %