BRATISLAVA – Verejnosť dlhodobo vníma obraz slovenskej justície negatívne. Zo správy Svetovej banky vyplýva, že to nie je také zlé a naše súdy sú približne rovnako výkonné ako zahraničné.
Jedným z problémov v slovenskej justícii sú však podľa autorky správy Ľubomíry Zimanovej-Beardsley drahé právne služby. „Cena právneho servisu je často vyššia, než si môže človek s priemerným príjmom dovoliť,“ povedala. Dôvodom má byť slabá konkurencia medzi právnikmi.
Predseda Slovenskej advokátskej komory Štefan Detvai takéto argumenty odmieta. „Vyzerá to, akoby sme sa bránili prijímaniu ďalších advokátov,“ povedal. Správu považuje za tendenčnú a neúplnú a prekáža mu, že na jej príprave sa nezúčastnil žiadny advokát.
Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Lucia Žitňanská si myslí, že situácia sa už v porovnaní s obdobím, keď sa analýza pripravovala, čiastočne zlepšila. Nie všetko je však ideálne: „Kým sa stáva, že musíte veľmi dlho hľadať advokáta, ktorý by pre vás urobil menej lukratívnu vec, tak ten trh úplne sýty nie je,“ tvrdí.
Napríklad slobodné alebo rozvedené matky, ktoré potrebujú pomoc pri vymáhaní výživného, majú niekedy problém nájsť si advokáta, lebo takáto práca je málo výnosná. Aj tu by mala pomôcť konkurencia. „Tí, čo v tvrdšej konkurencii neobstoja, presunú sa do iných oblastí a potom si aj matky, ktoré potrebujú vymáhať výživné, nájdu advokáta,“ dúfa Žitňanská.
Analýza Svetovej banky naznačuje, že naši právnici sú nedostatočne špecializovaní. Detvai namieta, že autori správy boli nekompetentní, lebo „išli porovnávať americké podmienky, kde je v niektorých kanceláriách až 2000 advokátov, s našimi pomermi“.
Podľa Zimanovej-Beardsley je u nás v porovnaní so zahraničím vyššia takzvaná informačná asymetria. To znamená, že klient je pred právnikom znevýhodnený. „Ak ide klient k právnikovi kdekoľvek na svete, tak v podstate nevie, čo potrebuje, koľko toho potrebuje a koľko za to zaplatí. V konečnom dôsledku nedokáže zvážiť kvalitu tovaru, ktorý dostal,“ vysvetľovala.
U nás je podľa nej táto asymetria väčšia aj vinou nestabilného právneho prostredia, zle fungujúcim inštitúciám a netransparentným procesom. „Nie je to niečo, čo spôsobila advokátska komora, je to niečo, čo je dané,“ upozornila Zimanová-Beardsley.
Detvai aj napriek tomu nesúhlasí: „Klient sa môže vopred opýtať, za akú odmenu je advokát ochotný poskytnúť právnu pomoc. Na Slovensku je 2100 advokátov, takže ak sa mu nezdá cena, môže ísť za iným.“ Z analýzy má pocit, akoby boli na Slovensku menej kvalitní právnici ako v zahraničí. Medzi navrhovanými riešeniami sú vraj aj také, ktoré už u nás existujú. ROMAN PATAJ
Koľko u nás zarábajú právni zástupcovia
Analýza Svetovej banky o stave súdnictva na Slovensku sa venovala aj zárobkom právnikov. Správa si všíma, že právnici aj u nás patria medzi bohatšiu časť spoločnosti. Podľa oficiálnych štatistík je medzi právnikmi iba minimum nezamestnaných.
Pracovníci banky ako príklad uvádzajú dvoch nadpriemerne úspešných právnikov s 15-ročnou praxou. V roku 1999 mali obaja čistý mesačný príjem 250-tisíc korún. Z toho bolo 150-tisíc prijatých od súkromných a štátnych podnikov na základe dlhodobých kontraktov a 100-tisíc boli odmeny prijaté od fyzických osôb. Náklady na prevádzku kancelárie vtedy predstavovali 70– až 80-tisíc korún.
Analýza uvádza, že v roku 1997 bol priemerný mesačný zárobok právnika 17-tisíc korún, čo bolo asi o 5-tisíc viac ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. (rp)
