Prípravu pôdy treba prispôsobiť stanovištným podmienkam.
ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
Ako sa treba starať o pôdu v záhradke na jeseň?
„Odlišnú starostlivosť si vyžadujú pôdy ľahké a inú stredne ťažké. Ľahké pôdy necháme odpočívať, musia počkať až na jarné kyprenie. Ich častice nemajú takmer nijakú súdržnosť, obrábanie preto nedáva zmysel. Naopak, stredne ťažké a ťažké pôdy orieme buď rýľom alebo malotraktorom. Orať netreba veľmi skoro, lebo do zimy sa pôda ešte môže zaburiniť. Najvhodnejší čas na jesennú kopačku je druhá polovica októbra až november, do príchodu mrazov.“
Ako reaguje pôda na takúto úpravu?
„Počas zimných mesiacov vyzreje a nadobudne drobno hrudkovitú, sypkú štruktúru. Príkladom môžu byť stredne ťažké a ťažké pôdy, ktoré cez uplynulú zimu perfektne vyzreli. V mnohých prípadoch si spomínanú štruktúru zachovali až doposiaľ, najmä tam, kde sa výdatnejšie nezavlažovalo. Pri jesennej orbe prihliadame aj na to, aby povrch pôdy bol zdrsnený a pôda bola schopná zachytiť čo najväčšie množstvo snehu. Ten sa neskôr roztopí, prenikne do pôdneho profilu a vytvorí zásobu prístupnej vlahy pre prvú časť vegetačného obdobia.“
Niektorí odborníci však tvrdia, že nie je vhodné pôdu rýľovať.
„Záhradkári-novátori môžu experimentovať aj s bezorbovými technológiami, ale najskôr by si mali príslušnú problematiku podrobne naštudovať. Bezorbové technológie majú totiž aj zradné úskalia, na ktoré môžu doplatiť. Keď pôdu nespracujú odborne, hrozí napríklad zvýšený výskyt burín, nepriaznivý vlahový režim a podobne.“
Odporúčate do pôdy zapracovať maštaľný hnoj alebo iné výživné látky?
„Jeseň je optimálne obdobie na hnojenie maštaľným hnojom. Dávky volíme podľa nárokov plodiny. V priemere však hnojíme v dávke 30 až 50 ton na hektár. Hnoj sa má zapraviť stredne hlboko – do hĺbky s najväčším výskytom koreňov. Hnojíme pod kapustoviny, rajčiny, papriku, uhorky. Zásadne nie pod strukoviny a cibuľoviny. Za maštaľný hnoj sú veľmi vďačné aj vinič a ovocné dreviny. Kvalitný maštaľný hnoj podstatne zlepšuje živinový a vlhkostný režim ako aj mikrobiologický život v pôde.“
Teraz už mnohí záhradkári kopú jamy na výsadbu stromčekov a iných drevín. Na čo by ste ich chceli upozorniť?
„Jamy mávajú uniformné štvorcové rozmery, so šírkou 1,0 až 1,2 metra a hĺbkou 0,8 metra až 1 meter. Treba však pamätať na to, že pri výkope jamy dávame najkvalitnejšiu humóznu pôdu, čiže ornicu, zvlášť. Osobitne ukladáme aj podorničnú vrstvu a zvlášť najspodnejšiu, neúrodnú pôdu. Keď stromček sadíme, na dno dáme prostrednú – podorničnú vrstvu a korene zasypeme ornicou. Pôvodne spodnú vrstvu uložíme na povrch, kde sa rýchlo zúrodní a splynie s okolitou zeminou.“
Sleduje sa tým obnova pôdneho horizontu?
„Ide o to, aby vysadený stromček mal podmienky na najlepší štart, ornica pri koreňoch mu to umožní. Stromček sa má sadiť do takej výšky, v akej bol vysadený v škôlke, nie nižšie, ani vyššie. Po skončení výsadby treba zeminu niekoľkokrát dôkladne utlačiť, aby si korene vytvorili s ňou dobrý kontakt.“
V čom je výhoda jesennej výsadby v porovnaní s jarnou?
„Stromčeky alebo kríky získajú dobrý kontakt so stanovišťom, vďaka čomu budú mať dostatočný prísun vlahy aj živín. Pri normálnych podmienkach v bežnom vegetačnom období ich nemusíme na jar veľmi polievať. Ovocné stromky vysadené v jarných mesiacoch – týka sa to najmä broskýň – obyčajne trpia vlahovým šokom. Pôda sa nadmerne vysušuje a treba ju zalievať, neraz však aj takéto dopĺňanie vlahy býva neúspešné.
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
