Záhreb 3. októbra (TASR) - Chorvátsko sa zdá byť rozhodnuté rozšíriť svoje rybárske práva na polovicu Jadranského mora, čo takmer určite nahnevá susedov - Taliansko a Slovinsko - a možno spomalí snahy Záhrebu o členstvo v Európskej únii.
Bývalá juhoslovanská republika - ktorá má spoločnú námornú hranicu s úradujúcim predsedom EÚ, Talianskom - v súčasnosti kontroluje len teritoriálne vody, čo predstavuje asi tretinu Jadranu, a so susedmi má liberálny rybolovný režim.
Premiér Ivica Račan, ktorého kabinet neskoro vo štvrtok schválil rozhodnutie vytvoriť "rybársku a ekologickú" zónu vo východnej polovici Jadranu, tvrdí, že zóna prispeje k lepšiemu spravovaniu zdrojov rýb a využívaniu morského dňa za hranicami teritoriálnych vôd.
Parlament začal o návrhu debatovať dnes, pričom opozícia a niektorí členovia vládnej koalície vyslali signály, že sú - napriek protestom Talianska a Slovinska - za ešte väčšie právomoci.
"Ocitli sme sa v delikátnej situácii. Na jednej strane tu je potreba chrániť Jadran, na strane druhej naše snahy vstúpiť do Európskej únie bez vytvárania ďalších prekážok," povedal Račan pred parlamentom.
Predstavitelia EÚ Záhrebu odporučili, aby akékoľvek rozhodnutie odložili až na čas po konferencii o rybolove v Stredomorí, ktorá sa uskutoční v dňoch 25.-26. novembra v Benátkach.
Taliansko tento týždeň problém predložilo Európskej komisii a naznačilo, že môže spomaliť proces ratifikácie dohody o pridruženom členstve medzi EÚ a Chorvátskom. Slovinsko, ktoré sa má stať členom únie v máji 2004, tiež vyzvalo Záhreb, aby sa zdržal unáhlených a jednostranných krokov.
"Vláda Chorvátska doma získa pár patetických bodov, skomplikuje však situáciu s EÚ bez dosiahnutia konkrétneho výsledku, lebo po konferencii v Benátkach všetky kandidátske krajiny sa budú musieť pripojiť k spoločnej rybolovnej politike," povedal Damir Grubiša z Inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
