K prácam Ondreja Práznovského patrí aj Komenský a Jánošíkov otec.
FOTO – AUTOR
„Najradšej vyrezávam do slivkového dreva. Ale robil som už napríklad aj s hruškovým či s tvrdým orechovým. Dielňu mám doma v garáži. No keď sa pustím do roboty, musím najskôr preparkovať auto,“ usmieva sa. Rezbárstvu sa venuje naozaj s vášňou. Svedčí o tom hlboká, ešte nezahojená ranka na pravom ukazováku.
V pracovni visí jeho nedokončená olejomaľba na plátne. Je to pohľad na dedinu. „Hádam sa k nej ešte vrátim, ale teraz nemám veľmi veľa času. Keď tak, voľno si urobím v nedeľu popoludní,“ vysvetľuje starosta.
Viac sa mohol svojim koníčkom venovať pred siedmimi rokmi, keď bol bagristom. „Túto asi metrovú sochu Jánošíkovho otca som si vozil v bagri. Keď sme mali chvíľu prestávku, ako sme čakali na nákladné auto, vyrezával som,“ spomína. Teraz je orechová plastika pri vchode do obecného úradu. Majú tu aj jeho iné práce - reliéf zo žatvy, učiteľa národov Komenského aj Cyrila s Metodom v gotickom štýle. Starostove plastiky však dávno prekročili hranice Lehoty, ba aj štátu. Daroval ich známym v Nemecku a v Spojených štátoch.
Práznovský je aj hudobne nadaný. Na dôkaz mi na elektrickom harmóniu zahrá ľubovoľnú pesničku. Noty však nepozná, vraví, že hrá spamäti. „Moja prvá harmonika bola gombičková. Strýko nám potom priniesol klávesovú, a keď som šiel do štvrtej triedy, kúpil otec starý klavír. Teraz má azda viac než 150 rokov. Ale ešte hrá!“
JURAJ GERBERY
