Keď v roku 1969 založil Jack Dangermond so svojou manželkou spoločnosť ESRI (Environmental Systems Research Institute) nemohol tušiť, že sa stane priekopníkom v oblasti spracovania priestorových informácií. Spočiatku sa ľudia okolo Jacka zaoberali konzultáciami týkajúcimi sa optimálneho využitia územia, ako boli zákazky pre územný plán prestavby mesta Baltimore, alebo výber lokality pre novú vrtnú vežu spoločnosti Mobil Oil. Postupne odhaľovali zákonitosti v týchto projektoch a upravili ich do konceptu, ktorý mohol byť automatizovaný. V 80-tich rokoch boli vytvorené prvé počítačové aplikačné nástroje vo forme tzv. Geografického informačného systému (GIS).
V súčasnosti je ESRI lídrom na trhu GIS, zamestnáva na celom svete zhruba 2700 zamestancov a jej tržby predstavujú zhruba 470 miliónov dolárov. Aj napriek tomuto úspechu je Jack Dangermond vnímaný ako skromný človek a to predovšetkým vďaka jeho víziám a cieľom. Chce skvalitniť život na zemi a pre tieto účely používa tak ako pri svojich začiatkoch GIS.
V súčasnosti sa priestorové informácie natoľko rozšírili a prenikli do informačných technológií, že sa GIS-y často označujú ako systémy pre spracovanie priestorových informácií. Pokúsime sa v krátkosti objasniť v akom štádiu sa tieto technológie nachádzajú a aký význam budú mať v najbližšej budúcnosti.
Pokiaľ chceme analyzovať objekty a udalosti na zemskom povrchu, musíme ich uložiť do počítača. Spôsob, akým sa objekty v počítači uložia a popíšu sa označuje ako geografický dátový model a je pre ich ďalšie spracovanie rozhodujúci. Vytváranie geografických dátových modelov je v súčasnosti veľká veda - moderné systémy umožňujú zachytiť nielen geometriu a vlastnosti objektov, ale aj vzťahy medzi nimi a ich správanie. Priestorové údaje sa ukladajú do tzv. geodatabáz, pričom dobre navrhnutá geodatabáza odráža pravdivo reálny svet a je predpokladom pre úspešný projekt.
Podľa Jacka Dangermonda sa priestorové informácie v súčasnosti uplatňujú v troch hlavných formách - tzv. ad-hoc GIS-y, informačné systémy využívajúce GIS-y a GIS-y geografických sietí a sociálnej inftaštruktúry.
Ad-hoc GIS-y sú dodávané predovšetkým vo forme desktop nástrojov, ktoré sú schopné zrealizovať jednoduchý projekt. Používateľmi týchto nástrojov sú spravidla odborníci, ktorí ovládajú princípy spracovania priestorových údajov od ich zberu, úprav, vizualizácie až po analýzy. Okrem univerzálnych nástrojov je do tejto skupiny možné zaradiť aj jednoúčelové aplikácie pre logistiku, marketing, atď.
GIS-y vo veľkých informačných systémoch sú prispôsobené ich architektúre, ktorá je spravidla viacvrstvová. Funkcie klasického GIS-nástroja pre desktop sú rozobrané do jednotlivých vrstiev - údajovej, procesnej a prezentačnej.
Na úrovni údajovej vrstvy sú priestorové údaje uložené vo výkonných databázových serveroch, ktoré majú vysoký výkon a poskytujú bezpečné viacužívateľské prostredie. Využívajú sa veľké DBMS, ktoré umožňujú skladovať priestorové údaje (napr. Oracle Spatial, IBM Spatial Extender), možné je však použiť aj špeciálne priestorové brány, ktoré tieto funkcie zabezpečia.
Analytické jadro pre spracovanie priestorových údajov je umiestnené do strednej vrstvy, vo forme aplikačného middleware. Na rozdiel od desktop GIS-u neposkytuje užívateľské prostredie, ale iba rozhrania pre prístup ku svojim funkciám. Rozhranie odpovedá súčasným technológiám aplikačných serverov, býva v univerzálnej forme ako XML, Java (javovské aplikačné servery typu J2EE), ActiveX (aplikačné servery .NET).
Koncoví užívatelia obsluhujú aplikácie prezentačnej vrstvy, ktoré majú jednoduché intuitívne rozhranie a obmedzený rozsah funkcií presne zameraných na ich problematiku. Používajú sa aplikácie typu win32, Java, alebo technológie pre webové prehliadače (HTML, ASP, JSP, skriptovacie jazyky, applety).
Pri budovaní priestorových informačných systémov a geodatabáz je potrebné v maximálnej miere používať koncepciu geoinformačnej infraštruktúry. Táto zahŕňa predovšetkým odporúčania pre používanie štandardov, údajových formátov, technológií, výmenných mechanizmov a ďalších organizačných krokov, ktoré umožnia vzájomné zdieľanie priestorových informácií. Na medzinárodnej úrovni bol tento koncept prijatý v roku 1997 vo forme globálnej geoinformačnej infraštruktúry (GSDI) ako odraz národnej geoinformačnej infraštruktúry USA (NSDI - inicializovaná v roku 1994, v roku 1997 definovaná je jej stratégia). Štandardizácia je v súčasnosti kľúčovým problémom súčasnej geoinformatiky a geoinformačná infraštruktúra je nástrojom pre jej uplatnenie. Slovensko zatiaľ nemá národnú geoinformačnú infraštruktúru, môžeme očakávať jej skoré prijatie vďaka Slovenskej asociácii pre geoinformatiku (SAGI), ktorá vznikla minulý rok. SAGI vytvorilo odbornú skupinu pre národnú geoinformačnú infraštruktúru (NGII), ktorá pripravuje organizačné, legislatívne aj technologické aspekty efektívneho využívania geografických informácií.
Aj napriek tomu, že NGII ešte nie je k dispozícii, je potrebné a užitočné vytvárať geoinformačnú infraštruktúru už dnes, pričom je potrebné sa orientovať predovšetkým na prípravu priestorových údajov a zakladanie oporných centier poskytujúcich priestorové služby.
Pokiaľ sa očakáva, že priestorové údaje budú využité nielen v organizácii, ktorá ich vytvára, malo by byť ich spontánne zbieranie do ad-hoc vytvorených štruktúr minulosťou. V súčasnosti existujú pre každú oblasť použitia geoinformatiky dátové modely, ktoré je možné využiť a prispôsobiť pre svoje potreby. Reprezentatívna ukážka týchto modelov je umiestnená na http://support.esri.com/datamodels/. Pri tvorbe geodatabázy je potrebné takisto zohľadniť možnosť konverzie do výmenného formátu GML definovaného Open GIS konzorciom.
Organizácie, ktoré vytvárajú priestorové údaje ich môžu poskytovať vo forme služieb, ktoré sú špecifikované takisto Open GIS konzorciom. Najpoužívanejšie sú mapové a prvkové služby, ktoré poskytujú priestorové údaje a základné analýzy nad nimi na základe požiadaviek v jazyku XML. Desktop GIS-nástroje sa dokážu pripojiť na priestorové služby a využívať ich. Užívateľ môže potom zobraziť a analyzovať na svojom počítači priestorové údaje z viacerých mapových služieb (administratívne usporiadanie, hydrológia, geológia, využitie územia…). Dôležitým predpokladom pre vyhľadávanie priestorových údajov a analyzovanie ich kvality sú katalógové služby, ktoré poskytujú metadáta.
Pre užívateľov, ktorí nemajú k dispozícii GIS-nástroje je potrebné vytvárať univerzálne portály, ktoré zabezpečia vyhľadanie priestorových údajov a ich zobrazenie. Najväčším portálom tohto druhu je www.geography.network, ktorý bol založený v júni 2000 pre účely rozširovania koncepcie globál- nej geoinformačnej infraštruktúry. Na Slovensku je k dizpozícii viacero serverov, poskytujúcich priestorové služby, ako je napríklad Vyhľadávacia služba http://www.arcgeo.sk/searcher/, alebo skupina Interaktívnych webových máp SAŽP na adrese http://www.sazp.sk/webmapy/.
V súčasnosti je možné a vhodné priestorové služby implementovať vo forme webových služieb založených na protokole SOAP a sprievodných protokoloch UDDI (vyhľadávanie webových služieb) a WSDL (popis funkcií služieb). Technológie webových služieb predstavujú univerzálny štandard pre poskytovanie informácií na Internete a sprístupnia priestorové údaje všetkým konzumentom.
Už niekoľko rokov konštatujeme, že priestorové informácie zasahujú do všetkých priemyselných a spoločenských oblastí. V poslednej dobe nastal obrovský prielom v počte užívateľov priestorových informácií, ktorý spôsobili techológie lokalizačných služieb (LBS - location based services). Potencionálnymi užívateľmi týchto služieb sú všetci majitelia mobilných telefónov. Lokalizačné služby, ktoré poskytuje Orange Slovensko patria k najlepším v regióne Strednej Európy.
Na webových stránkach spoločnosti ESRI je zobrazená veta, ktorú svojho času povedal Jack Dangermond:
„Spôsoby použitia GIS su obmedzené len predstavivosťou ich používateľov.“ Je veľmi pravdepodobné, že túto vetu vyslovil onedlho potom, ako bol vytvorený prvý GIS softvér.
