
Ján Blisca z Nitry sa rozhodol pomáhať drogovo závislým, pretože sám sa vo „väzení“ alkoholu v minulosti ocitol. FOTO – AUTOR
Tieto slová patria bývalému alkoholikovi Jánovi Bliscovi. Jeho príbeh sa nekončí len úspešným abstinovaním. Pred tromi rokmi založil občianske združenie Triezvy život a dnes buduje resocializačné stredisko pre drogovo závislých v Cabaji-Čápore, desať kilometrov od Nitry.
Alkohol je u nás tolerovanou drogou. Zatiaľ čo súdy dávajú za držanie marihuany minimálne podmienku, alkohol sa dá kupovať na litre aj v potravinách.
Ani deň bez
„Deň bez liehového nápoja som si nevedel predstaviť. Musel som si vypiť aspoň pivo, no zväčša nie len jedno, ale aj päť či šesť. V čase alkoholového opojenia som vnímal striedanie dňa a noci len bezducho. Hoci som na to nerád myslel, čoraz intenzívnejšie som pociťoval, že som celkom v jeho zajatí,“ spomína si na čas strávený vo „väzení“ alkoholu. To však bolo dosť dávno. Ján Blisca sa alkoholu nedotkol 17 rokov! Posledných dvanásť rokov ani nefajčí.
Liečba bola u neho úspešná, hoci sa to podarilo na druhý raz. Manželka a jeho tri deti sú na neho hrdí. Tvrdí, že život získal ušľachtilý rozmer a cieľ. Už sa netúlal po krčmách a mal zrazu oveľa viac času. Naozaj dostal druhý dych, angažovane pomáha drogovo závislým a vracia, čo si požičal. V Nitre má povesť anjela strážneho pre alkoholikov.
„Teraz mi už pálenka zapácha, cítim k nej odpor. Musím však po pravde povedať, že ani po takom dlhom čase nie som definitívnym víťazom. Alkohol neponúkam a nikomu nezaplatím ani malé pivo. V spoločnosti nápoj odmietam s vysvetlením, že som liečeným alkoholikom a už jediný pohárik by ma vrátil do minulosti. Rozumní spoločníci pochopia a nenaliehajú,“ vysvetľuje.
Miesto liekov modlitba
Prízemnú administratívnu budovu na Pereši, ako sa táto časť dediny volá, dostalo združenie do nájmu od cirkvi za korunu. Už to nie sú len holé steny, za pol roka sa tu od darcov zhromaždil nábytok a najnevyhnutnejšie zariadenie. V zadnej časti je jedáleň a raz do mesiaca v nej býva rímskokatolícka omša. „Na tom sa nebude nič meniť. Naše zariadenie budujeme na spôsob kresťanských komunít Cenacolo. Lieči len ten, kto nás stvoril. Preto sa tu nebudú podávať lieky, ale modlitba,“ hovorí Blisca. Domáci obyvatelia vraj neboli sprvu nadšení, veriaci však môžu narkomanom pomáhať aj účasťou na bohoslužbe v ich komunite.
Zariadenie pre asi desať chlapcov či chlapov otvoria asi v marci. „Žiadna kuchárka, žiadna upratovačka. Budú si sami variť aj prať. Budeme chovať zvieratá, pestovať zeleninu,“ plánuje. Podobné pravidlá sú aj v prvom takomto zariadení na Slovensku, v Palárikove pri Nových Zámkoch.
Zatiaľ to na Pereši nevyzerá vľúdne. V domci je ešte zima a ohrievač ledva vykúri maličkú kanceláriu. V kúpeľni leží na zemi Bliscov priateľ, tiež abstinent a snaží sa upevniť odtok vane. Na pozemku sú roztrúsené suché kríky. Roboty je tu naozaj dosť. Zelená brána je zatiaľ dokorán otvorená.
JURAJ GERBERY