Z lotyšskej inscenácie Revízora. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
sa na jedinú akciu alebo i neakciu, potláčať nutkanie na paralelné vnímanie viacerých vnemov. Ak sa o také niečo tvorcovia pokúšajú nielen s intelektuálnou pózou, ale i s talentom, môže sa to skončiť aj tak ako minimalistické prerozprávanie krutého príbehu žiarlivej Medey z Divadla Radnóti v réžii Sándora Szótéra, ktoré vďaka hypnotizujúcim hereckým výkonom protagonistov Sándora Csányiho a Mari Csomós dokázalo sprítomniť archetypálnosť krutého mýtu o starnúcom tele a nestarnúcej pomste. Oceniť to však mohli iba tí, čo vydržali sedieť dve hodiny bez prestávky. Škoda? Našťastie?
Inscenácie tohtoročnej Divadelnej Nitry mali aj pri rôznorodosti režijných prístupov jedno spoločné - dĺžku. Takmer o všetkých predstaveniach sa dá povedať, že boli o niekoľko minút až hodín dlhšie, než bolo citovo účelné, intelektuálne provokujúce a fyzicky zdravé. Lotyšská inscenácia Revízora prezentovala skvelý aktualizačný koncept. Režisér Alvis Hermanis utvoril svojrázne gogoľovské typy parodickým zvýraznením fyzických i duševných proporcií jednotlivých postáv: aparátčikovia, matróny z kuchyne, mužní frajeri, nemužní podvodníci - všetci sa nám mohli zdať dosť povedomí. Ak však komédia trvá takmer štyri hodiny, aj úsmev na tvári stihne stvrdnúť.
Napriek tomu bola pre redaktora časopisu Svět a divadlo Jakuba Škorpila táto produkcia najväčším objavom tohtoročnej prehliadky. „Divadelnej Nitre sa stále darí prinášať nové tváre,“ povedal na margo na festivale prítomného lotyšského režiséra Hermanisa. „Slovenské predstavenia sa mi zdali zaujímavé, ale podľa mňa nepriniesli nič nového. Bash Jana-Willema van den Boscha pokračoval v línii naznačenej už minuloročnou inscenáciou hry Patricka Marbera Bližšie od teba, teda v línii solídneho predstavenia. Nitrianske Tri sestry sú určite doteraz najlepšou produkciou režiséra Svetozára Sprušanského, ale akoby jeho nápady nestačili na celé predstavenie. Karáskov Perón je zaujímavý text, ale zniesol by aj isté dramaturgické úpravy.“
Na Doskách víťazné Tri sestry z Divadla Andreja Bagara v Nitre vyvolávali istotne aj protichodné názory, podarilo sa im však sprostredkovať nejaký pocit, príbeh i charaktery. Poézia a sentiment tejto produkcie boli dokonalým protipólom citovej inercie ich sesterníc z Dejvického divadla. Českou kritikou oceňovaná koncepcia Miroslava Krobota prezentovala absurditu života s takou presvedčivosťou, až presvedčila o absurdite divadla.
Máme teda na výber len medzi pátosom a absolútnou vyprázdnenosťou? Ak však divadlo celkom vychladne, bude mať ešte niekto chuť zamýšľať sa nad inscenačnými paralelami a interpretáciami večných reinkarnácií Troch sestier? „Toto je umenie! Totálne divadlo! Vysvetlím vám celý zmysel života!“ kričal na divákov tancujúci, spievajúci, ale predovšetkým provokujúci Nigel Charnock v záverečnom predstavení Frank. „Ak budete odchádzať, dajte si pozor, aby som vás nevidel!“
ZUZANA ULIČIANSKA
