Šéf koventu Valéry Giscard d‘Estaing návrh ústavnej zmluvy už odklepol. Kedy sa to podarí únii? FOTO – ČTK/AP

nové pravidlá hry. Jedni ho nazývajú ústava, iní ústavná zmluva. Už táto základná a zďaleka nie jediná nezhoda naznačuje, že to nebude ľahké. V prípade sporu o názov ide o to, či by únia mala byť federálnym zväzkom, či voľnejším spoločenstvom národných štátov.

Európski lídri dostanú na medzivládnej konferencii už hotový návrh dokumentu. Je dielom Konventu o budúcnosti Európskej únie, hoci ohovárači tvrdia, že je skôr dielom jediného muža – šéfa konventu Valéryho Giscarda d‘Estaing.

Talianske predsedníctvo podľa spravodajského servera Euobserver registruje k návrhu konventu asi 1000 pripomienok. Od drobných štylistických pripomienok až po zásadné otázky. Napriek tomu časť štátov únie tvrdí, že návrh ústavnej zmluvy by sa už nemal otvárať, pretože hrozí, že sa ťažko vydretý dokument môže rozpadnúť. Ide hlavne o Taliansko, ktoré by z prestížnych dôvodov chcelo mať odsúhlasený návrh ústavnej zmluvy pod strechou do konca tohto roka, ale aj Francúzsko, Nemecko a čiastočne aj Veľkú Britániu. Sú to všetko tzv. veľké štáty, ktorým na rozdiel od malých a stredných vyhovuje návrh zmien inštitúcií únie aj systém hlasovania.

Veľkosť im zabezpečí dostatočnú účasť v orgánoch únie aj zásadný vplyv na víťazstvá v hlasovaniach. Londýnu sa podarilo presadiť aj to, že právo veta sa nebude vzťahovať na otázky bezpečnosti, zahraničnej politiky či daní. To Londýn presunulo do skupiny spokojných štátov. Napokon s výdobytkami v oblasti veta boli nadšení vo viacerých štátoch (aj na Slovensku).

V boji o ústavnú zmluvu je línia medzi malými a veľkými či strednými štátmi jednou z mnohých deliacich línií, ktoré úniou v prebiehajú. Vznikli nové spojenectvá a staré sa preverujú.

Nové priateľstvo vzniká medzi Poľskom a Španielskom. Varšavu a Madrid okrem silného vplyvu katolíckej cirkvi spája aj príslušnosť k tzv. stredným štátom. Pustili sa spolu do boja za zachovanie systému hlasovania podľa zmluvy z Nice. Tá im totiž zabezpečovala len o dva hlasy menej, ako majú veľké štáty, teda pomerne silný vplyv.

Návrh ústavnej zmluvy však navrhuje, aby sa väčšina rozhodnutí v únii schvaľovala jednoduchou väčšinou štátov reprezentujúcich 60 percent obyvateľov únie. To nahráva veľkým a znižuje vplyv stredných. Hlavne španielski pozorovatelia sa však zamýšľajú nad tým, ako môže Madridu pomôcť spojenectvo s Varšavou.

Pred stretnutím v Ríme sa otriaslo aj Visegrádske spojenectvo. Krajiny sa síce zhodli na potrebe princípu jeden štát – jeden komisár či rotujúceho predsedníctva. Ukázali však aj rozdiely – Poľsko a Slovensko by chceli v ústavnej zmluve odkaz na kresťanstvo, Maďarsko presadzuje kolektívne práva menšín.

JANA MIKUŠOVÁ