Afrika podľa modelu EÚ?

Africká únia, ktorá v roku 2002 nahradila Organizáciu africkej jednoty, sa snaží napodobniť inštitúcie a spôsoby konania Európskej únie. Kopírovanie šablóny EÚ však znamená, že sme sa nepoučili.

ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK

Najväčšou chybou modelu EÚ je jeho spoliehanie sa na byrokratickú cestu k jednote. V Afrike je taký prístup zvlášť škodlivý, lebo afrických vládcov v skutočnosti nič neviaže, aby sa zjednotili. Preto tu hrozí vytvorenie byrokratickej štruktúry, ktorej jediným poslaním bude plytvať vzácnymi zdrojmi Afriky.

Afrika jednotu, samozrejme, potrebuje. Stratégia individualizmu vo väčšine krajín ich urobila zraniteľnými voči rozmarom niekdajších koloniálnych mocností, odhodlaných zakonzervovať medzinárodné rozdelenie pracovných síl, ktoré Afrike pripisuje skôr úlohu dodávateľa základných produktov a surovín, než kvalifikovanej a dobre platenej pracovnej sily.

Jednota sa musí sústrediť najmä na vzrastajúci regionálny obchod vnútri Afriky. Na to by mala nadviazať stratégia s cieľom skončiť s postavením Afriky ako „svetadielu-geta“ využívaného priemyselnými krajinami podľa tajnej dohody s väčšinou afrických vládcov ako skládka pre zastarané výrobky. Afrika musí prestať byť plienená, zaťažená neuváženými dlhmi zo strany MMF a Svetovej banky a nechaná napospas inštitucionalizovanému hladomoru, bezpráviu a príšernej korupcii.

Tento dlhý proces k jednote by mohli otvoriť nasledujúce kroky:

- najímať zamestnancov výlučne podľa kvalít,

- zapojiť do formulovania politiky elity aj masy (profesné združenie, odbory, mimovládne organizácie). Na rozdiel do Európskej únie nie je možné africkú jednotu vybudovať len na základe vôle elít,

- šíriť osvetu o nákladoch a ziskoch spolupráce a integrácie, ktorá si vyžaduje čiastočné zrieknutie sa národnej suverenity v prospech regionálnych inštitúcií. EÚ sa možno mohla vyhnúť značnému ústavnému napätiu, keby vlády jej členských krajín zaviedli podobné programy oveľa skôr,

- reštrukturalizovať súčasné regionálne a kontinentálne zoskupenia s presunutím priority na zvyšovanie objemu vnútroregionálneho obchodu. To zahŕňa konsolidáciu inštitúcií, ako sú organizácie pre hospodársku spoluprácu, africké platobné únie, regionálne zúčtovacie banky alebo kompenzačné mechanizmy,

- v otázke dlhopisov musí Africká únia získať rating AAA, aby prenikla na medzinárodné kapitálové trhy za najpriaznivejších podmienok, čo zahŕňa aj vydávanie dlhopisov na afrických burzách. Taký scenár bude možný len za účasti Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mohla zvážiť prijatie plánu podobného programu pre Irak, Ropa za potraviny. OSN by tak vyčleňovala časť exportných príjmov ktorejkoľvek členskej krajine Africkej únie na presne definované programy a rozpočtové príspevky. Proti nedoplatkom príspevkov musí byť nulová tolerancia.

Africká únia bude musieť rovnako dohliadať na zneužívanie štátnych prostriedkov vládcami a miestnymi elitami. Treba presadiť celkom novú finančnú kultúru, čo bude vyžadovať, aby Afričania kontrolovali iných Afričanov.

Čisté financie však budú možné len za predpokladu čistej politiky. Africká únia by preto mala vytvoriť systém dohľadu nad demokratickým priebehom volieb v celej Afrike. Mal by byť zavedený vhodný kontrolný systém, ktorý napraví akékoľvek nedodržanie pravidiel, a to pomocou všetkých prostriedkov, vrátane pozastavenia členstva alebo vylúčenia previnilcov. Európa začala zjednocovanie len so šiestimi štátmi. Dôležitá je kvalita krajín, nie ich kvantita.

Úlohou Africkej únie by malo byť aj nájsť metódy, ako zapojiť do reštrukturalizácie súkromný sektor. Tu bude musieť pomôcť medzinárodné spoločenstvo, lebo tak, ako potrebovali ochranu mladých podnikov ekonomiky krajín juhovýchodnej Ázie, bude aj Afrika počas prvej fázy budovania únie možno potrebovať krátku úľavu na trhoch. To nie je výzva na celkový protekcionizmus, v tejto fáze by medzi sebou mali neľútostne súťažiť jednotlivé členské krajiny únie. Špekulácie, ktoré za posledné štyri desaťročia zrazili ceny väčšiny komodít, by sa možno dali riešiť mechanizmom, ktorý na dohodnuté obdobie naviaže ich ceny na ceny priemyselného tovaru a služieb.

Takýto program africkej obnovy ponúka najväčšiu nádej na vytvorenie stability, nových pracovných miest a na ustanovenie demokracie na kontinente, ktorý zúfalo potrebuje všetky tri.

Autor: SANOU MBAYE(Autor je bývalým ekonómom Banque Africaine de Développement)