BRATISLAVA – V máji sa naším vstupom do Európskej únie otvorí trh s prácou a tým aj šanca najmä pre mladých ľudí. Podmienkou však je – okrem iného – vedieť aspoň jeden cudzí jazyk. Ako sú na tom naši študenti?
„Absolventi stredných škôl by mali ovládať aspoň jeden cudzí jazyk na priemernej úrovni,“ hovorí školská inšpektorka Gabriela Vaneková. Ale je to len predpoklad, lebo žiaden väčší prieskum sa nerobil.
Záujem u nás stúpa najmä o angličtinu. Rodičia pomáhajú školám nakupovať zahraničné učebnice, platia deťom výmenné pobyty v zahraničí. Nie vždy to však stačí, lebo veľa závisí od učiteľa.
„Moja dcéra si nedávno priviedla domov kamarátku z Košíc. Obe študujú na gymnáziu, ale kým dcéra ledva konverzuje v jednom cudzom jazyku, jej kamarátka hovorí dvomi svetovými jazykmi na vysokej úrovni,“ porovnáva Iveta Gašparcová z Bratislavy.
Nespornú výhodu majú žiaci gymnázií, z nich potom najväčšiu tí, čo chodia na bilingválne, kde sa učia jazyk aj 20 hodín týždenne. Na odborných učilištiach je situácia oveľa horšia, na vyučovanie jazykov niet dosť času ani kvalitných učiteľov.
S učiteľmi majú problém aj základné školy. Ich „odborná a pedagogická spôsobilosť je veľmi rozdielna, neodbornosť vyučovania vysoká“, píše sa v inšpekčnej správe.
Čoraz viac základných škôl zaraďuje výučbu jazykov do prvej triedy, hoci je povinná až od tretej. „Začínajúci žiaci by sa mali výučbe jazyka venovať asi 4 hodiny týždenne. Optimálne by bolo každý deň,“ hovorí Vaneková.
Vaneková má pochybnosti, či má zmysel začať s jazykmi už na materských školách, čo sa stáva čoraz častejšie. „Mnohé deti v predškolskom veku ešte majú problémy s výslovnosťou v materinskom jazyku, a môžu tak získať nesprávnu výslovnosť aj v cudzom jazyku,“ hovorí.
Študenti univerzít v únii ovládajú podľa Juraja Chebeňa z nitrianskej univerzity často aj „tri najfrekventovanejšie cudzie jazyky“.
Na našich vysokých školách je to veľmi zriedkavý jav. Na vine je často nízky počet hodín. „Pri dvoch až štyroch hodinách cudzieho jazyka týždenne je pre študentov veľmi ťažké osvojiť si všetky jazykové zručnosti súbežne a dôkladne,“ hovorí Juraj Chebeň.
Študenti, ktorých škola nenaučila cudzí jazyk podľa ich predstáv, potom volia náhradné riešenia – doučovanie či jazykové kurzy. „Chodia k nám žiaci, ktorí sa na škole nenaučili toľko, koľko by chceli,“ hovorí Elvíra Chadimová z PTK-Echo. Druhú skupinu podľa nej tvoria žiaci, ktorí majú skutočný záujem vedieť čo najviac. „Tí často v lete aj vycestujú do zahraničia na brigády, aby nezabudli to, čo už vedia.“
Treťou skupinou sú žiaci, ktorí sa pripravujú na maturitu, skúšku, prijímacie pohovory, „jednoducho tí, ktorí svoju budúcnosť vidia v tom, že cudzí jazyk budú potrebovať“.
