Jiří Slíva príde dnes so svojimi farebnými grafikami do bratislavskej Galérie Michalský dvor. FOTO - ČTK
nevystavuje, aj jeho farebné litografie sú na pomedzí grafiky a kresleného humoru. Štyridsať diel je prierezom jeho prácami až do súčasnosti.
Podľa duchovného otca slovenskej karikatúry Kornela Földváriho Slívove obrázky nie sú seizmografom, ktorým by zaznamenával erupcie hektického obdobia. Zmätky bláznivo rozbehnutej civilizácie jednoducho neberie na vedomie a eliminuje ich dôsledným návratom do starých dobrých rokov stojatých golierov, pinčov a gramofónov na kľuku. Naozaj neberie na vedomie súčasné obdobie? „Aktuálna karikatúra ma nebaví,“ povedal pre SME Jiří Slíva (1947).
„Veľmi rýchlo sa zabudne, čo to vtedy bol za problém a akí aktéri tam hrali rolu. V grafike robím témy, ktoré mi napadnú, a potom napríklad pokračujem v sérii. Vlaňajšiu jeseň som sa zúčastnil na výmene niekoľkých grafikov medzi tlačiarenskými dielňami Praha - Paríž, tak som urobil niekoľko grafík s francúzskymi témami.“
Karikatúry sú pre Slívu obrázkami bez slov. Do grafík slová vkladá. Nevylučuje inšpiráciu starými emailovými vývesnými štítmi. Tak vznikla veľká séria kaviarní, aj preto má množstvo obrazov s vinárenskými motívmi. Aký je teda smiech Jiřího Slívu? „Mrzelo by ma, keby sa pri mojich obrázkoch niekto musel potrápiť s úsmevom,“ hovorí. „Vzdelanosť si nevyžadujem, azda len všímavosť, schopnosť asociácie a záujem o európske jazykové súvislosti v tom najprimitívnejšom slova zmysle.“
Jeho humor je láskavý. Neborí konvencie, nespôsobuje divácke šoky ako jeden z jeho učiteľov Roland Topor. Snaží sa modelovo skonštruovať vtipnú situáciu. Upúta detailné výtvarné prepracovanie grafík. Tvrdí, že to súvisí s jeho detskými záľubami v zbieraní obalov od žiletiek, vigniet a nálepok. Slíva je citlivý pozorovateľ vecí okolo seba. To mu však nebráni k nostalgickým návratom, kde niet miesta pre lacný sentiment. Vždy má po ruke osvedčenú zbraň, ktorou odzbrojuje možné kvalitatívne výkyvy. Je ním humor.
„Nepoviem nič nové, ale s úsmevom to vždy ide ľahšie,“ tvrdí Jiří Slíva a ponára sa do sveta, kde popri farbách znie aj hudba. Ako člen príležitostného hudobného zoskupenia českých výtvarníkov Grafičanka sa ticho pýta: „Nie sú sny ako tóny a tóny ako farby a farby ako hudba?“ ĽUDO PETRÁNSKY
