Zvykne sa vravieť: Do tretice všetko dobré. Pre hokejového majstra sveta z Göteborgu ‘02 RASTISLAVA PAVLIKOVSKÉHO (26 r.) to však neplatí. Rodák z Ilavy skúšal po Ottawe a Minnesote šťastie aj v ďalšom klube NHL, St. Louis Blues, ale do prvého mužstva sa nedostal. Útočník s prezývkou Pačes zostáva zatiaľ v zámorí. Telefonicky sme ho zastihli v Houstone, kde v minulej sezóne s tímom Aeros vybojoval Calder Cup za prvenstvo v American Hockey League.
Do kempu St. Louis ste začiatkom septembra odchádzali s tým, že beriete len jednocestnú zmluvu, ktorá by vám pomohla udomácniť sa v prvom tíme Blues. Bol práve takýto kontrakt problémom k vášmu vstupu do NHL?
„Zrejme áno. Prípravný tábor mi vyšiel, tréner Joel Quenneville mi dal dostatok príležitostí. Nastúpil som v troch exhibičných zápasoch a s výnimkou súboja s Dallasom, čo sme prehrali 0:5, proti Columbusu aj proti Nashville sa mi darilo. Nazbieral som tri gólové asistencie, zahral som si vo formácii s výbornými hráčmi ako Demitra, Tkachuk, Mellanby. V útoku St. Louis sa v porovnaní s minulým ročníkom objavili dve-tri voľné miesta, uchádzal som sa o jedno z nich. No keď s funkcionármi klubu došla reč na zmluvu, ponúkali len dvojcestnú. Za menej peňazí a s miestom v tíme AHL. Vraveli mi: Choď na farmu do Worchestru – a ak sa v prvom mužstve niektorý útočník zraní, teba zavoláme ako prvého.“
Nemáte už tú trpezlivosť?
„Nie, nemám. Dosť som sa už nahral vo farmárskych mužstvách v nižších súťažiach. Dosť som sa napočúval sľubov, že v príhodnej chvíli ma zavolajú do prvého mužstva. Farmy sú pre mladých chlapcov, ja sa už medzi nich nerátam. V minulej sezóne som takto márne vyčkával v Houstone, v zálohe Minnesoty, a potom som si definitívne povedal – stačilo.“
Aký bol kemp St. Louis, v ktorom ste sa stretli aj s Pavlom Demitrom?
„S Demom sa poznáme od žiackych rokov, veľmi mi pomohol. Býval som uňho, v susedstve sme mali českého spoluhráča Petra Čajánka. Paľo je v klube výrazná osobnosť, požíva obrovský rešpekt.“
Ani na tretí pokus vám nevyšiel vstup do NHL. Beriete to ako svoju prehru?
„Určite ma to neteší, ale na druhej strane som spokojný, že som využil ďalšiu šancu. Chápem aj vedenie klubu Blues, hokej je biznis. Ak by mne dali jednocestný kontrakt, niekde inde by museli ubrať. Cítim však, že moje výkony si všimli v iných kluboch. Črtá sa ďalšia možnosť vstúpiť do kempu pred NHL. Preto ešte zostávam v Amerike.“
A keď ani tá nevyjde?
„Nerobím si ťažkú hlavu. Vrátim sa do Európy a zahrám si hokej na veľkých klziskách podľa svojho gusta. Určite to bude zábavnejšie ako donekonečna vyčkávať vo farmárskych mužstvách, či sa uvoľní miesto v NHL. Zatiaľ mám ponuky zo Švédska, z Ruska, zo Švajčiarska. Najbližší by mi bol sever Európy, kde som už vo švédskej Elitserien vyše sezóny hral a kde pôsobí aj môj starší brat Richard.“
