IVAN BÁTORY, rodák z Liptovského Mikuláša, už vie, ako chutí umiestenie v prvej trojici pretekárov vo Svetovom pohári – v novembri 1999 vo švédskej Kirune stál na „bedni“ po behu na 10 km klasicky ako tretí za Nórmi Hjelmesetom a Alsgaardom. Včera si 25-ročný reprezentant na vrcholnom podujatí roka vyskúšal aj opak úspechu. Sníval o medaile, ale po deviatich kilometroch vzdal preteky na 15 km klasicky, teda beh na trati, na ktorej v úvode tejto sezóny v nórskom Beitostoelene obsadil solídne 10. miesto.
V polovici trate po 7800 metroch vám namerali čas 22:37,2 min, čo vás medzi 87 pretekármi radilo uprostred štartového poľa. Čo sa stalo potom?
„Od začiatku sa mi bežalo veľmi ťažko. Sám neviem, čo sa deje. V tréningu v utorok aj v stredu bolo všetko v poriadku, psychicky aj fyzicky som sa cítil v pohode. Sneh sa však vo štvrtok oteplením počasia rapídne zmenil, z rýchleho, mrazivého na pomalý. Tieto lyže, čo používam na mokrý sneh, musím vyhodiť. Sklamali ma už po tretí raz. Sú dosť staré, ide o trojročný model. Možno aj mazanie mohlo byť trochu lepšie, ale s tým mali problémy aj ostatní. Na to sa vyhovárať nechcem.“
Kde ste sa rozhodli skončiť?
„Asi na deviatom kilometri. Vedel som, že nebudem do 30. bodovacieho miesta, že to ide dole vodou. A keď som sa pozrel na športtester, ako som na tom s tepom, a cítil som, že sily mi ubudli, pochopil som, že to trápenie nemá význam. Pri unimobunke našej výpravy som preteky predčasne ukončil.“
Vzdali ste už niekedy pätnástku klasicky?
„Nikdy. Stalo sa mi to prvý raz. Dúfam, že aj posledný. Čakajú ma v Lahti ďalšie disciplíny, dúfam, že sa pozviecham. Bolo by škoda plytvať silami, ktoré mi chýbali, a skončiť niekde vzadu.“
Vzdať preteky na majstrovstvách sveta, to nie je obyčajná záležitosť. Aj v tejto súťaži z 87 bežcov vzdali len štyria – z toho dvaja Slováci. Preteky nedokončil ani Martin Bajčičák. Neovplyvní to vaše ďalšie účinkovanie v Lahti?
„Viem, že okolie sa môže na to pozerať rôzne. Verím, že sa z toho spamätám. Je to šport. Mal som svoje problémy, zajtra to môže byť iné.“
ONDREJ GAJDOŠ, Lahti
