Vyššia minimálna mzda zvýši náklady najmä v odvetviach, ktoré sú náročné na pracovnú silu. Takými sú aj odevné firmy, ktoré v snahe zachovať svoje náklady môžu reagovať rušením pracovných miest.

FOTO-TASR

Pôvodná požiadavka odborov bola 8110 korún. Neskôr zo svojich nárokov zľavili na 6760 korún. Aj túto úroveň pokladalo ministerstvo práce za neoprávnenú. „Ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy v období pomerne vysokej miery nezamestnanosti by mohlo viesť k jej rastu. Požiadavka odborov je v neprospech ľudí,“ tvrdí Mikuláš Gera, analytik ministerstva práce a sociálnych vecí. Podľa neho splnenie odborármi žiadaného nárastu by vyvolalo tlaky, ktoré by viedli k vyššej inflácii a vyššej nezamestnanosti. „Už schválená výška minimálnej mzdy je na hrane ohrozenia ekonomiky, ísť za ňu by bolo veľmi riskantné,“ dodal Gera.

Minimálna mzda sa zvýšila o 9,2 percenta. Takýto nárast podľa analytikov nezodpovedá rastu výkonnosti ekonomiky. Medziročný rast priemernej mzdy bol 5,9 percenta. „Administratívne určená minimálna mzda by nemala rásť rýchlejším tempom ako priemerné mzdy, a teda ekonomika ako celok,“ myslí si Robert Prega, analytik Tatra banky. „Takéto navyšovanie nie je určované trhovými silami. Vyššiu mzdovú úroveň možno docieliť len reálnou produkcieschopnosťou ekonomiky,“ hovorí.

Hoci za minimálnu mzdu pracuje asi jedno percento ľudí na Slovensku, jej zvýšenie by sa mohlo negatívne dotknúť najmä odvetví odevného, textilného či kožiarskeho priemyslu. Okrem toho sú to odvetvia náročné na prácu a mzdové náklady sú podstatnou časťou ich nákladov. „Zvýšenie minimálnej mzdy povedie k zvýšeným tlakom na ich náklady. To môže viest krastu nezamestnanosti v týchto odvetviach,“ prognózuje analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Zamestnávateľom sa pri takejto úrovni miezd nemusí oplatiť zamestnávať viac ľudí. Riešiť to môžu rušením pracovných miest alebo čiernou prácou.

Podľa Pregu by niektoré odevné firmy mohli reagovať na zvýšenie mzdových nákladov dokonca sťahovaním svojich závodov do iných krajín, ktoré ponúkajú lacnejšiu pracovnú silu.

Minimálna mzda je podľa mnohých zbytočná

Minimálna mzda je garanciou, že nemôže klesnúť pod zákonom stanovenú úroveň. Zaväzuje zamestnávateľa k istej minimálnej úrovni platu. Takéto administratívne obmedzenie pre zamestnávateľa nie je napríklad v Nemecku, Taliansku, Rakúsku či Dánsku. V Nemecku je minimálna úroveň miezd skôr vecou vyjednávania na podnikovej úrovni.

V tých krajinách, kde vláda určuje minimálnu mzdu, sa väčšinou pohybuje na úrovni 60 percent priemernej mzdy, u nás je to okolo 40 percent.

Hoci na Slovensku je diskusia skôr o výške minimálnej mzdy, na mieste je aj otázka, či vlastne má toto administratívne opatrenie svoj význam. Podľa analytika Tatra banky Roberta Pregu je celý mechanizmus minimálnej mzdy skôr výsledkom politického kompromisu, a nie trhu. „Systém je založený na mylnej predstave, že vyššie mzdy môžu byť dosahované rozhodnutím vlády,“ hovorí Prega. „To však takýmto priamym zásahom do fungovania trhu nie je možné,“ dodal. (tc)

Mininimálna mzda v štátoch, kde ju určuje vláda:

Poľsko 201

Česko 199

Slovensko 148

Maďarsko 212

Rumunsko 73

Francúzsko 1 154

Holandsko 1 249

Belgicko 1 163

Luxembursko 1 369

Španielsko 526

Portugalsko 416

Veľká Británia 1 105

Írsko 1 073

Grécko 605

údaje sú v eurách

Zdroj: Eurostat