Béla Bartók v podaní skvelej a krásnej maďarskej klaviristky Zsuzsy Homorovej, moravský folklór servírovaný džezmanom Emilom Viklickým aj prierez generáciami poľských a slovenských skladateľov klasickej vážnej hudby v podaní žilinských symfonikov pod taktovkou poľského dirigenta Lukasza Borowicza – tak vyzeral visegrádsky galakoncert minulú noc v bruselskej opere La Monnaie. Publikum na čele so šéfom regionálnej vlády Danielom Ducarmenom bolo nadšené. „Bolo to úžasné,“ ďakoval o tri hodiny neskôr hudobníkom v kuloároch najväčšej bruselskej scény miestny abonent.
„Bol to skvelý kolektívny výkon, české, maďarské, poľské a slovenské programy sa vhodne dopĺňali. A bol to úspech – Brusel nie je nijaká provincia, divadlo má tisícdvesto miest a bolo plné,“ pochvaľoval si Chmel potom, čo mu zložil poklonu Ducarmen, ktorý sa ihneď zaujímal aj o spoluprácu s Bratislavou.
Visegrádska hudobná vizitka, kladúca súčasne dôraz na národnú originalitu, podľa Chmela dokázala, že „v strednej Európe je duchovné a kultúrne, možno i politické a ekonomické zoskupenie, s ktorým treba v únii počítať“.
Kým Slovensko sa predstavilo skôr tradičnými dielami bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela a súčasného skladateľa Ilju Zeljenku, český príspevok ocenil Chmel ako absolútne netradičný, ktorý „aj v noblesnom prostredí chytil poslucháčov za srdce aj za dušu“.
Hudba postavená najmä na džezovej spontánnosti a speve hráčky na cimbal Zuzany Lapčíkovej nakoniec prekonala aj jazykovú bariéru. „Pohybujeme sa v trojuholníku medzi folklórom, súčasnou hudbou a džezom,“ vysvetľoval Viklický. (čtk)
