FOTO – CONTINENTAL FILM
Bezmenný nevyzve svojho soka len tak. Najprv skúma jeho umenie. Keďže protivník je majstrom kaligrafie, dá mu načrtnúť slovo meč. Existuje devätnásť spôsobov, ako nakresliť toto slovo, no žiada taký, do ktorého by sa zliala podstata bojového umenia.
Hero je bojový epos. Načrtáva neobyčajné bojové scény, jeho bojovníci „lietajú“ nad hladinou jazier, bojujú s dažďom šípov, ba rozsekávajú samy dažďové kvapky. Boj nie je reálny, skôr meditatívny.
No stále má pritom na pamäti analógiu boja a písma, choreografie a kaligrafie. Vyvrcholením filmu nie je rozhodujúci boj, ale rozlúštenie, výklad toho dvadsiateho spôsobu, ako napísať meč. Režisérovi nejde o nič menej ako o nový znak action. Kým veľké štúdiá dobýjajú ázijské trhy, Yimou Zhang sa pokúsil vrátiť úder vlastnými, medzinárodne žiadanými trhákmi.
Tvorcovia nešetrili na rozpočte: zhromaždili zástupy štatistov, vybral si najväčšie ázijské hviezdy. Celé to stálo asi tridsať miliónov eur, dvakrát toľko ako Tiger a drak. Hero je najdrahší čínsky film vôbec. Štruktúra rozprávania sa zrejme nie náhodou podobá na Kurosawov Rašomon, film, vďaka ktorému pred päťdesiatimi rokmi Západ objavil japonskú kinematografiu. Aj Hero rozpráva ten istý príbeh z niekoľkých perspektív.
Obec Zhangových obdivovateľov je hore nohami: tí, čo ho predtým zatracovali, ho teraz oslavujú. A naopak, tí, čo ho predtým uznávali, lebo v jeho filmoch vždy zneli aj kritické tóny a on odjakživa zápasil s cenzúrou a mal problém cestovať, sú v rozpakoch, že tentoraz sa zmieril s režimom. Režim ho nechal inscenovať Turandota v Zakázanom meste – to je takmer štátny akt, Hero mal premiéru vo Veľkej sieni ľudu, svätyni komunistickej strany. A sám film glorifikuje prvého čínskeho cisára, cisára Qina, ktorého uctieval Mao.
Cisár Qin pred dvetisíc rokmi zjednotil sedem ríš Číny, vybudoval Veľký múr a štandardizoval váhové jednotky, mince a aj písmo. No okrem toho aj pálil knihy a dal pozabíjať stovky učencov.
V Zhangovom filme zneškodní Jet Li dvoch atentátnikov, zožne za to cisárovu vďaku, ale zároveň práve on má byť jeho vrahom. Nakoniec si však uvedomí, že krajina má prednosť pred jednotlivcom a že zmyslom každého boja je zachovať mier. Takýto argument sa v Číne považuje za ospravedlnenie komunizmu, dokonca aj masakru na Námestí nebeského mieru, ktorý mal zachrániť v Číne „stabilitu a mier“.
Film však prinajmenšom vyvolal v čínskych médiách debatu, aká by predtým bola nemysliteľná. Záver hrdinu je dvojzmyselný: cisár spozná skutočný význam dvadsiateho spôsobu, ako napísať slovo meč: najskôr sa človek a zbraň spoja v jedno, potom ju človek odloží nabok a napokon ju úplne vykáže zo svojho srdca. Tým Zhang podkopal základy samotnej action a načrtol ďalšiu politickú utópiu. Pochopiteľne, na úrovni pukancového zážitku. Ale od trháku naozaj viac čakať nemôžeme, ani keď ide o autorský trhák.
Autor: HANNS-GEORG RODEK
