Dvadsaťdvaročná Ruska Irina Osipovová (vľavo) v krásnom podkošovom súboji s dvadsaťštyriročnou Češkou Ivanou Večeřovou. Vo finále ME basketbalistiek v Grécku vyhrali Rusky 59:56. FOTO ČTK/AP
Európsky ženský basketbal mení generácie, finále Rusko – Česko na kontinentálnych majstrovstvách v Patrase bolo logickým výsledkom trpezlivosti Európsky ženský basketbal sa na 29. majstrovstvách Európy v Grécku podľa poradia na prvých dvoch miestach preniesol niekde do šesťdesiatych, sedemdesiatych rokov. Ibaže tradičné finále ZSSR – Česko-Slovensko vystriedal súboj Rusko – Česko. Obe krajiny prešli po rozpade socialistického tábora neľahkou cestou, miestami sa zdalo, že svet pod ženskými košmi v oboch štátoch mizne napriek rôznym snahám o obnovu.
Rusky sa rozbehli pomalšie
Ruských sklamaní bolo menej, športová veľmoc je síce dvojnásobným vicemajstrom sveta (1998, 2002), ale na ME na jej pomery prežívala neúspechy. Česko dostalo úderov vyše práva. Na domácom kontinentálnom šampionáte bolo siedme, potom deviate, piate. V Le Mans 2001 sa nedostalo ani do štvrťfinále (9. miesto). V tom istom roku sa však výber mladých dám našich západných susedov stal majstrom sveta. Brno v deväťdesiatom deviatom prežilo šok. Ako usporiadateľ Final Four Európskej ligy sa doň neprebojovalo. V tomto ročníku najvyššej kontinentálnej súťaže skončilo tretie, vyhral ruský Jekaterinburg. Patraské finále bolo úplne logické.
Rusky síce prehrali úvodný zápas na šampionáte práve so Slovenkami (72:80), ale z prvých stretnutí v základnej skupine si sebavedomý tím zväčša nič nerobí. Tak, ako by ho víťazný nemal zveličovať, nech je akokoľvek krásne. Naši hokejisti sa pri senzačnom zisku svetového titulu v Göteborgu tiež ťažšie rozbiehali. V úvodnej časti prehrali s Fínskom, Ukrajinu zdolali horko-ťažko 5:4.
Ruský basketbalový mág Vadim Kapranov skúšal, striedal, nachádzal optimálne riešenia. Zdokonaľoval „klasickú“ sovietsku školu postupného útoku vysokých hráčok. Vo finále sa vždy našla voľná basketbalistka pod košom alebo strelkyňa z diaľky v nebrániteľnej pozícii. Nie jedna, ale viacero – Baranovová, Osipovová, Skopová. Koho brániť, bol pre súperky neraz rébus.
Česko – basketbal budúcnosti
Češky predvádzali basketbal budúcnosti s rýchlym pohybom, menením miest, prekvapujúcimi signálmi, zdrvujúcim protiútokom. Nevyhrali, lebo nemali toľko skúseností a ani šírku individualít ako víťazky. Majú vekový priemer rovných 20 rokov! V All Stars šampionátu bola 23-ročná Lucie Blahůšková (vyhlásili ju za najužitočnejšiu hráčku šampionátu) a o necelý rok staršia Hana Machová.
Český ženský basketbal zožal prvý úspech na ceste k možnej hviezdnej ére. Imponovali v ňom i vzťahy. Objektívny slovenský fanúšik má zvlášť srdečný vzťah k Michaele Pavlíčkovej, ktorá prežila v Ružomberku pekné chvíle i márny existenčný boj. Vždy sa pristavila, prehodila zopár slov. Český tím fungoval v oddychových časoch kolektívne. Tréner Bobrovský pokojne v prvej časti time-outu počúval pripomienky zvereniek, ak ich mali, a potom reagoval. Strieborné družstvo pôsobilo až dojemne súdržne.
Výmena generácií
Naša trénerka maďarského Šopronu Natália Hejková okrem krátkeho zhodnotenia výkonu jej súčasnej klubovej zverenky, 16-ročnej Marie Růžičkovej, spomenula Slovensko ešte v súvislosti s poznatkom všeobecnej výmeny generácií na európskych palubovkách. Výkony našich, prirodzene, nekomentovala. Súvislosti európskeho basketbalu ochotne. „Videla som stretnutia základnej skupiny v Amaliade v televízii a potom naživo v Patrase. Tréneri by na takýchto podujatiach chýbať nemali. Nastáva výmena generácií. Nenachádzam tu už veľké hviezdy, akými boli Ruska Zasuľská alebo Češka Němcová. Zato veľa možných budúcich líderiek i svetového formátu. Predovšetkým v českom tíme. Na mňa robí veľký dojem tiež Španielsko. Predvádza to, čo milujem. Bojuje, lavička doslova ženie pätorku na palubovke. Španielky sa hrajú, zabávajú, tešia z basketbalu. Až na Valdemorovú nemajú extra meno, ale o mnohých iste budeme počuť,“ povedala Hejková v Patrase.
Ženský tím z krajiny futbalu a mužského basketbalu si postup na olympiádu doslova „vyhral“, hoci na konci proti Poľkám im žičilo šťastie. Naklonili si ho extrémnou túžbou. Tréner Vicente Rodriguez v závere stiahol Valdemorovú. Táto hviezda povzbudzovala spoluhráčky na pokraji infarktu a prvá šprintovala vypýtať si od fanúšika španielsku vlajku.
Aj Slovenkám chýbala plejáda hviezd
Na šampionáte chýbali slávne družstvá minulosti – Taliansko (strieborné z ME 1995), Litva (víťazky 1997). Ukrajina (majster Európy 1995) radikálne omladila káder. Maďarský tréner László Rátgéber po desiatej priečke predpokladaného čierneho koňa ME prekvapujúco a pokojne vyhlásil, že ide o realitu výmeny generácií a treba si chvíľu počkať.
Slovensko v schéme výmeny v európskej špičke nemožno vynechať. Skvelá generácia rokov 1993 – 1999 zrejme definitívne skončila (naše boli na ME postupne 3., 4., 2., 4.). Medzi hviezdy nedávnej minulosti patrila celá plejáda našich – Dobrovičová, Bieliková, Kotočová, Kuklová, Kameníková. Tréner Matyáš sa pred dvoma rokmi v Le Mans pokúsil založiť tím ešte na veľkých menách (boli sme ôsme). Kováčik sa pokúsil v Grécku skĺbiť mladú skúsenosť (Kováčová, Žirková) s o niečo staršou (Luptáková, Lichnerová) a 32-ročnou Hirákovou. Zaradil 16-ročnú Růžičkovú. Jej o pár rokov staršie spoluhráčky Michulková, Číkošová, Jalčová, žiaľ, pre zranenie nemohli hrať. Vznikol kolektív – ani slávna minulosť, ani svetlá budúcnosť. Tá druhú možnosť tu existuje. Vrcholný funkcionár Medzinárodnej basketbalovej federácie, Bratislavčan Ľubomír Kotleba, trefne podotkol: „Slovenský ženský basketbal bol v nedávnej minulosti malým zázrakom. Taká malá krajina nemôže byť bez prerušenia večne na špici. Prestávka s perspektívnou, systematickou prácou všetkých zainteresovaných nás môže opäť vrátiť na staré pozície.“
PETER FUKATSCH
