m. Taliban umožnil centrále rozsiahlej medzinárodnej teroristickej siete pokojne operovať na svojom území. Nebol však tým, kto ju vytvoril a umožnil jej rast. Obaja – Ladínovo impérium aj Taliban – vzišli z tých istých zdrojov a k moci im dopomohli tie isté politické okolnosti.
Predohra: sovietska invázia
Všetko sa začalo konfliktom v časoch studenej vojny, keď Sovieti okupovali Afganistan. Bin Ladín, predchodcovia Talibanu aj terajšia protitalibanská opozícia bojovali proti nim. V roku 1989 sa Sovieti stiahli – vtedy odišiel aj bin Ladín.
Afganské frakcie bojovali ďalších sedem rokov o moc. V roku 1994 sa mladé náboženské hnutie prevažne Paštúnov, väčšinovej etnickej skupiny v Afganistane, vybralo dobyť Kábul. Malo zázemie a podporu Pakistanu, financie Saudskej Arábie a tiché požehnanie USA. Keď Taliban hlavné mesto napokon dobyl, všetci si mysleli, že Afganistan stojí na prahu éry mieru a stability. Nestalo sa.
Dielo Talibanu
Zrodil sa najrigidnejší islamský režim na svete – obrátil sa chrbtom k USA a Západu a rozhádzal si to aj s islamskými štátmi. Ich vládu uznali len Pakistan, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a neskôr Čečensko-Ičkéria. Irán, islamská teokracia, považuje talibanské zákony za hanobenie islamu. Duchovné príkazy symbolickej hodnoty z Koránu v Afganistane platia doslova: muž ženu nesmie vidieť inak ako celkom zahalenú, ženy majú zakázané pracovať, zakázané sú všetky formy západnej kultúry – hudba, televízia, video.
Život Afgancov usmerňuje najvyšší duchovný vodca mulláh Omar svojimi ediktmi. Jeho fatva dala podnet na zničenie gigantických sôch Budhu v Bamijáne. V krajine vyčíňa sucho a hladomor, a zdroje vládneho hnutia nevysychajú – obchod s drogami totiž prekvitá. Afganci sú jedna z najväčších utečeneckých skupín na svete – za hranicami ich je tri a pol milióna.
Symbióza
Bin Ladín pobudol nejaký čas doma, v Saudskej Arábii. Tu si našiel nového nepriateľa – v roku 1990 sa totiž Rijád spojil s Washingtonom vo vojne v Perzskom zálive, odkiaľ podľa neho odvtedy Washington kradne ropu. Keď ho vypovedali z Rijádu a neskôr zo Sudánu, našiel si v roku 1996 nové bezpečné miesto – Afganistan s vládnucim Talibanom. Tu založil svoje hlavné sídlo (Chost) a tréningové tábory pre teroristov. Základom jeho teroristickej siete je akási „nadácia“, kde sa môže každá islamská teroristická organizácia uchádzať o „grant“. Podstatnú časť majetku predstavuje bin Ladínovo obrovské bohatstvo – a peniaze prichádzajú ďalej zo Saudskej Arábie cez Pakistan.
V roku 1998 USA bombardovali jeho tábory v Afganistane a Sudáne v odvete za bomby na amerických ambasádach v Keni a Tanzánii. V oboch krajinách CIA znepríjemňovala život jeho spojencom. V tomto roku USA dotlačili Saudskú Arábiu, aby Taliban prestala oficiálne podporovať. Neoficiálne pomoc pokračuje.
Medzi bin Ladínom a Talibanom existuje isté napätie. Mulláh Omar mu dokonca zakázal politické a vojenské operácie v Afganistane. Jeho jediným skutočným nepriateľom bol Ahmad Šáh Masúd, šéf afganskej opozície, ktorá kontroluje ešte asi päť percent územia. Masúd sa uchádzal o pomoc Západu a bol údajne ochotný nasadiť svojich bojovníkov proti Ladínovi. Deň pred útokom v USA bol na neho spáchaný atentát.
Islamská internacionála
V poslednom období bola podľa agentúry AFP pozorovaná nebývalá integrácia dovtedy samostatne operujúcich islamských skupín – od Blízkeho východu až po Áziu. Na koordináciu akcií založil bin Ladín spolu so 150 klerikmi islamskú internacionálu. Bojové motto – brániť islam proti rozpínavosti Západu – robí z bin Ladína hrdinu v očiach mnohých moslimov. Ak z neho USA urobia „martýra“, jeho mýtus bude ešte rásť a zjednocovať. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
