Bratislava 30. septembra (TASR) - Vládny kabinet by mal dnes schváliť konečnú pozíciu SR na nadchádzajúcu medzivládnu konferenciu v Ríme, ktorá rozhodne o podobe ústavnej zmluvy Európskej únie (EÚ).
Rezort slovenskej diplomacie pritom zapracoval do návrhu materiálu aj odporúčania, ktoré Národná rada SR schválila uplynulý týždeň.
Hlavnou prioritou Slovenska na rokovaniach, ktoré začnú 4. októbra, by malo byť zachovanie princípu "jedna krajina - jeden komisár" s rovnocenným postavením všetkých členov Európskej komisie. Presadzovať bude aj zvýšenie kvóra kvalifikovanej väčšiny pri rozhodovaní EÚ na minimálne 60 percent členských štátov so 60 percentami obyvateľstva únie. K prioritám patrí aj neoslabovanie princípu jednomyseľnosti a jeho zachovanie napríklad v oblasti daní, obrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, trestného práva, či súdnej a policajnej spolupráce.
Pre SR je dôležité aj jasné vymedzenie právomocí voleného predsedu Európskej rady a ministra zahraničných vecí EÚ. Presadzovať bude zmenu názvu dokumentu na ústavná zmluva. Zmienku o kresťanstve v jej preambule podporí v závislosti od konkrétneho návrhu zmeny textu. V prípade otvorenia otázky zachovania rotujúceho predsedníctva ho bude vláda SR opätovne podporovať.
Vláda sa bude zaoberať aj návrhom zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.
K návrhu z dielne ministerstva spravodlivosti však vzniesla zásadné pripomienky Generálna prokuratúra (GP), podľa ktorej vykazuje návrh prvky protiústavnosti. Návrh súčasne označila za nedokonalý pokus o naplnenie vládneho programu, ktorý predpokladá prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Obsahuje však podľa nej len protiústavnú úpravu sankčného postihu osôb, ktoré nadobudli majetok s nepreukázateľným pôvodom a spôsobom nadobudnutia.
Navrhovaný zákon je postavený na prezumpcii viny, teda zákonnej domnienke nestatočnosti a na prenesení dôkazného bremena na odporcu. Nie je teda v súlade s článkom 1 a 2 Ústavy SR. V súlade s najvyšším zákonom štátu nie je ani zavedenie tzv. majetkového cenzu, ktoré predstavuje rozpor s ústavným princípom rovnosti pred zákonom, argumentuje GP.
Za neústavné považuje prokuratúra aj to, že základným zdrojom na postup podľa tohto zákona, teda na vážne zásahy do súkromia, majú byť písomné oznámenia fyzických osôb a právnických osôb, inými slovami udania, ktoré bude orgán policajného zboru povinný prešetrovať.
Kabinet prerokuje aj návrh zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany, podľa ktorého by mali ich dodávky podliehať overovaniu kvality. Prijatie úpravy tejto problematiky, ktorá doteraz chýbala v slovenskej legislatíve, je dôležité vzhľadom na budúce členstvo Slovenska do NATO.
Cieľom návrhu zákona je v čo najkratšom možnom čase dosiahnuť, aby technické prostriedky používané slovenskými ozbrojenými silami a činnosti ich jednotiek spĺňali podmienky interoperability s armádami členských krajín NATO, ako aj ostatných štátov. Na základe zákona sa zriadi Úrad pre štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality so sídlom v Trenčíne. Vznikne na báze súčasného Vojenského úradu kvality a kodifikácie, ktorý od 1. januára 2003 pôsobí v rámci Ministerstva obrany SR.
Návrh zákona si z rozpočtu rezortu obrany vyžiada 9,63 milióna korún. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2004.
alf bar