v hrnci, stačí ochutnať len malú lyžičku na to, aby vedela ako to vyzerá s celým hrncom polievky“.
Za takúto veľkú výhodu však platíme istú daň a tou je skreslenie resp. výberová chyba, ktorou je zaťažený každý prieskum. Výberová chyba trochu zahmlieva výsledky každého prieskumu. Pritom platí, že pri väčšej vzorke respondentov je výberová chyba menšia a naopak.
Výberový chyba spôsobí, že výsledok prieskumu nevieme určiť celkom presne, ale vieme určiť rozmedzie, teda spodnú a hornú hranicu, medzi ktorými sa výsledok s veľkou pravdepodobnosťou nachádza. Pri štandardných prieskumoch, kde je dopytovaných približne 1 000 respondentov, je toto rozmedzie + - (plus mínus) 3 %. Teda ak prieskum ukáže, že istú značku čokolády už ochutnalo 50 % obyvateľstva, správna interpretácia výsledku je, že s najväčšou pravdepodobnosťou je podiel obyvateľstva, ktorý ochutnal danú značku čokolády medzi 47 % a 53 % obyvateľstva. Pre potreby prieskumu trhu je takáto presnosť úplne postačujúca.
Autor: RASTISLAV KOČAN