A JURAJ VACULÍK
* Ako vám napadlo, že sa budete živiť reklamou?
Hladký: „Mňa to vlastne ani nenapadlo.“
* Vy ste vždy chceli robiť reklamu?
Vaculík: „Nie. Robil som režiséra a umeleckého šéfa v Astorke a vtedy rozbiehali americké reklamné agentúry svoje zastúpenia v Čechách aj na Slovensku. Dostali na mňa tip a prišli za mnou do divadla. Usmiati, vyčesaní, v oblekoch - myslel som si, že je to nejaká sekta. Dovtedy som o reklame nevedel nič, iba to, že existuje. Zohnal som si knižky od Ogilvyho - čítalo sa to ako román, bolo to vtipné, s prvkami detektívky. Zapáčilo sa mi to, tak som to skúsil najprv nezáväzne. A od toho skúšania som už jedenásty rok v reklame.“
Hladký: „Keď sme sa bavili na nejakom večierku, Juraj občas prehodil: ty by si mohol robiť u nás copywritera. A ja som sa smial, pretože som nevedel, čo je to a nechápal som, čo by som tak asi mohol robiť v reklame. A neskôr som začal sledovať čo vlastne robí Juraj a povedal som si, že robota v reklame asi môže byť zaujímavá, keď sa tam môžu uplatniť vtipní ľudia. Dovtedy som si myslel, že reklama je niečo veľmi nudné.“
Vaculík: „Prehováral som ho veľmi cieľavedome a dosť dlho. Lebo všade pôsobil ako výrazný glosátor. Prehovoril iba raz za čas, ale bol tam koncentrát toho, čo by sa iní možno pokúšali vysloviť pol hodinu. A to je reklama - umenie skratky.“
* Takže reklama vás baví?
Hladký: „Som rád že som sa dal nahovoriť. Keď niekedy nestíhame, začnem rozmýšľať: preboha nedalo by sa živiť nejako menej dramaticky, normálne? Ale vždy sa dostanem k tomu, že reklama je pre mňa najkrajšia robota. Lebo je pestrá. Keď nerátam také zamestnanie ako byť napríklad majiteľ vrtnej plošiny.“
Vaculík: „Ak je človek hyperaktívny a nezaujíma ho iba jeden okruh problémov, je to presne ono. My žijeme niekoľko simultánnych životov. Niekoho by to možno ničilo, ale nás to nabíja. Chvíľu sa zaoberáme mobilnými technológiami, chvíľu kozmetikou, pretože musíme ve-dieť maximum o produktoch, ktorým robíme kampaň.“
Hladký: „Ľudia si niekedy myslia, že reklama je bohémska robota, niečo ako robiť umenie. A to nie je pravda. Je to marketing osviežený tým, že človek musí narábať s nápadmi a spolupracuje s umelcami aby mu to realizovali.“
* Pre koho je teda reklama ako povolanie nevhodná?
Vaculík: „Pre toho, kto chce mať istotu, vybehané chodníčky, pravidelný pracovný čas, pre toho, kto potrebuje presne definované povinnosti a zodpovednosti, kto neznáša stresy a nerád rieši nečakané situácie. My naozaj nevieme, čo bude za hodinu. Niekedy musíme z minúty na minútu prehádzať všetky svoje plány kvôli jednému klientovi a nesmie pritom trpieť druhý klient.“
* Klient nesmie trpieť - a čo na to rodina?
Hladký: „Rodiny sú problém. Teda - je problém venovať sa im.“
Vaculík: „Ja rodinu nemám, ale každý človek s rodinou má problém, keď chce robiť svoju prácu dobre a zároveň sa venovať rodine. Či stavia domy, robí reklamu, alebo je lekár.“
Hladký: „Ale nie je to až také zlé. Cez víkendy sa snažíme nebyť v práci. Pokúšame sa dodržiavať zásadu, že ľudia si musia oddýchnuť. Inak sa nedá pracovať. Boli obdobia, keď sme v agentúre aj spávali, ale to bolo najmä vtedy, keď sme začínali.“
* Robí sa u nás reklama s humorom?
Hladký: „Ľudia poznajú tie reklamy, ktoré ich atakujú každý deň a potom poznajú povedzme z Reklamátora výbery z najlepších prác na svete. Z toho potom vzniká skreslený dojem, že reklama v zahraničí je veľmi vtipná a zaujímavá a u nás nie.“
* Môžu byť aj extrémne a vtipné reklamy úspešné? Predávajú výrobok?
Vaculík: „Táto otázka sa dlho riešila a nakoniec sa urobil veľký výskum. A ten potvrdil, že aj extrémne, a veľmi kreatívne reklamy predávajú. Lebo reklama je umením skratky, ale aj jedinečnosti. Chce predovšetkým povedať: tento výrobok je iný ako ostatné. A jedna z ciest je odlíšiť ho aj tým, ako reklama vyzerá. Reklamy oceňované na festivaloch sú často oceňované aj spotrebiteľmi. A účinné.“
* Čo hovoríte na klasickú reklamu typu pracie prášky? Je dobrá?
Vaculík: „Ak predá výrobok, je dobrá. Reklama je predovšetkým predajný nástroj. Všetkých rozčuľujú reklamy na pracie prášky, ale správajú sa podľa nich.“
Hladký: „Reklama, na rozdiel od umenia, nie je moja osobná výpoveď. Reklama je osobná výpoveď klienta. Ja iba artikulujem, čo má on na srdci a aký je. Ak chce byť v očiach verejnosti „vypratý dočista, dočista“, tak to urobím.
* Nemáte niekedy pocit, že by ste mohli trošku reklamu posunúť?
Hladký: „Na to je tu strategické oddelenie. S ním si sadneme a uvažujeme: má zmysel klienta presviedčať na zmenu komunikácie? Bude to naozaj lepšie preňho?“
Vaculík: „Ak sa usilujeme klienta presviedčať na iné riešenia, musia byť pre neho výhodné.“
Hladký: „Je to zodpovednosť. Klient nám dáva do rúk svoju povesť, obchodné meno, svoje postavenie, dôveru svojich zákazníkov. Zlá reklama môže firmu aj položiť. Najmä takú, ktorá začína.“
