Keď vojdem do obchodu plného tovaru, ako slobodný človek by som mal mať slobodnú voľbu výberu, ktorý výrobok sa rozhodnem kúpiť. Ale mám ju naozaj? Nemám. Vysvetlenie je celkom jednoduché. Reklamou som ovplyvnený v plnej miere, pretože sa s ňou stretávam doslova na každom kroku, lebo dnes sa už reklamuje od toaletného papiera, cez kozmetiku až po mobilné telefóny naozaj všetko. A tento fakt mi bráni slobodne sa rozhodnúť. Snažil som sa tomuto obrovskému vplyvu brániť, no nedarilo sa mi to a rezignoval som. V obchode automaticky siaham po produktoch, ktoré poznám z reklamy. O tie „bezreklamové“ ani nezavadím pohľadom. Nepoznám ich. A možno sú aj lepšie, kvalitnejšie než tie, ktoré ospevujú v reklamných spotoch či inzerciách v novinách. Kto ich nevyskúšal, nemá sa jednoducho odkiaľ dozvedieť o ich kvalite. Takže moje rozhodnutie je celkom pochopiteľné. Takto svoje správanie voči reklame ospravedlňujem. A určite nie som sám. Veľký tlak na konzumentov je vlastne podstatou filozofie reklamy. Dnes sa už málokto z nás zamýšľa nad pravdivosťou reklamných sloganov a automaticky siaha po tom, čo pozná z televízie, časopisov či bilboardov. Ten, kto reklamu vymyslel, by si zaslúžil Nobelovu cenu, pretože jej filozofia je tak dokonalá, až je desivá. Nás, racionálne zmýšľajúcich ľudí, dokáže ovplyvniť natoľko, že sme ochotní za ňu ešte aj platiť. Nekúpim si predsa instantnú polievku, ktorú vyrába malá neznáma firma z prírodných surovín, o desať korún lacnejšiu od tej, ktorú papá dokonalá rodinka aj so starou mamou v reklame. Tými desiatimi korunami „radšej“ prispejem na reklamnú kampaň tomu, kto investoval do reklamy s dobrým sociologickým nápadom. Tú lacnejšiu polievku si nekúpim, pretože jej výrobca mi neponúkol dokonalú ilúziu o fantastickej chuti. Celá reklama je vlastne ilúzia, kúzlo, ktoré nám tvorcovia reklamy dodávajú v čoraz kvalitnejšom balení. Vôbec nie sme prekvapení z toho, keď nás reklama oklame (veď slovo reklama je odvodené podľa mňa od slova klamať). Každému z nás sa určite stalo, že sa cítil reklamou podvedený. Ale cez to všetko kupujeme naďalej to, čo nám forsírujú cez éter, obraz, alebo tlač. V podstate sme sa stali od reklamy závislí. Skúšam si predstaviť, čo by sa stalo, keby reklama úplne zmizla. Vypuklo by šialenstvo. V obchodoch by pri regáloch stáli nerozhodní kupujúci, prehrabávali by sa v tovare a s nemým úžasom by zistili, že si nevedia vybrať. Vtedy by zaiste pocítili ako handicap stratu závislosti. Bez hanby si treba priznať, že reklama sa stala každodennou drogou každého z nás. Zvykli sme si s ňou žiť.

Reklama je obrovský biznis a fenomén. Samotné reklamy, reklamné spoty sú malé televízne či rozhlasové diela. Výrobcovia reklamy majú svoje vlastné ceny a svoje festivaly. Pre tých ľudí je to práca ako každá iná. Ale všetko to závisí od nás. Keby sme reklame nepodľahli, prišli by o prácu. O prácu by prišli aj tí, ktorí reklamné produkty vyrábajú, aj tí, ktorí ich distribuujú. Je to reťazová reakcia, na konci ktorej som ja, zákazník, konzument, platiteľ. Takže pri každej kúpe výrobku z reklamy dávam prácu tisícom ľudí. Mám z toho dobrý pocit, takže zajtra, keď bude v televízii reklama, neprepnem kanál. Nie som schizo-frenik, som len obyčajný človek, ktorému reklama vo svojej podstate vlastne neprekáža.

Pavol, 27 rokov, účtovník

Kedysi som na reklamu dala, no dnes na ňu nereagujem. Môže sa mi z televízie z reklamného šotu prihovárať ako-koľvek dobre vyzerajúci mladík a propagovať kvalitu akéhokoľvek výrobku, vtedy prepínam na iný kanál. A čo sa týka bilboardov popri ceste, radšej sa sústredím na šoférovanie. Reklamu ignorujem z jedného prostého dôvodu, mám s ňou niekoľko negatívnych skúseností. Stalo sa mi napríklad, že som kúpila mojej štvorročnej dcérke bábiku, ktorú propagovali v reklame. Doma som však zistila, že bábika vôbec nezodpovedá sľubovanej kvalite. A to nemusím upozorňovať na to, že na detskú hračku bola až pridrahá. Od tejto skúsenosti neverím na žiadne lákavé reklamy.

Jana, 25 rokov, dokumentaristka na materskej dovolenke

Reklama je všade okolo nás, nedá sa prehliadnuť. Niekomu môže pripomínať doslova otravný hmyz, ktorý obťažuje a neexistuje proti nemu obrana. Nedá sa jej vyhnúť doma, cestou do práce, na dovolenke, je jednoducho všade a snaží sa nám vnútiť služby bánk, poisťovní, výrobky rôzneho druhu, niekedy aj tie najnehoráznejšie braky.

Reklama dokáže robiť čary. Dokáže ľudí ovplyvniť a doslova ich opiť nádherným pozlátkom, pod ktorým sa väčšinou skrýva obyčajný lacný výrobok či bežná služba. Ale o to predsa ide. Inak by reklama nemala zmysel a bežný človek by stratil prehľad a možnosť výberu. Takmer každý prieskum verejnej mienky potvrdí, že názory na reklamu sú skôr negatívne. Začínam mať pocit, že sme asi zabudli, ako to u nás vyzeralo pred takými 15 - 20 rokmi. V štátnej televízii bola iba fádnosť a nuda. Určite si viacerí z nás pamätajú, ako sme so zatajeným dychom sledovali reklamy rakúskej televízie, čítali farebné zahraničné časopisy a ticho závideli modernú a vyspelú spoločnosť za západnými hranicami. Čo by sme vtedy dali za to, keby boli naše mestá plné atraktívnych farebných bilboardov, televízie vysielali malé filmové dielka zvané reklamné spoty, farebné časopisy ponúkali fotky nádherných modeliek, bulvár a samozrejme reklamu na rôzne služby a výrobky. Asi sme už zabudli na tie časy, keď jedinými reklamami boli smiešno-smutné spoty na práčky Tatramat, či „Mladú módu“ Odevných závodov kapitána Nálepku. Reklama jednoducho patrí k dobe, v ktorej žijeme. Aj ona prechádza svojim vývojom a je určite iná, ako sme ju poznali pred desiatimi, či pred piatimi rokmi. Je to veľký biznis, bez ktorého by systém trhu nefungoval. Bez reklamy by neboli súkromné televízie, rádiá, noviny, či časopisy.

Reklama vo svete zamestnáva milióny ľudí a ponúka inšpiráciu. Ja sám pracujem v reklamnom priemysle a môžem potvrdiť, že je to práca zaujímavá, tvorivá a pestrá. To, že sa v záplave reklám stretávame aj s brakom, obťažujúcou či nudnou reklamou, sa ovplyvniť nedá. Ale zatracovať ju či pokrytecky tvrdiť, že reklamu nesledujeme, nie je vôbec hrdinské. Je to iba póza, ktorá však tiež patrí k súčasnému životnému štýlu. Ale to už je o inom.

Jozef, 33 rokov, manažér reklamnej agentúry

Reklama je pre mňa neoddeliteľnou súčasťou súčasného života. Vidím ju všade - v novinách, v televízii, počujem ju v rádiu, stretávam sa s ňou na ulici. Ovplyvňuje ma možno viac, ako si uvedomujem a to či už pozitívne alebo negatívne. Vidím reklamu napríklad na vlasový šampón. V prípade, že šampón na vlasy práve potrebujem, idem do obchodu. Tu, keď uvidím šampón z reklamy, kúpim si práve ten. Nekonám takto sama, koná tak väčšina ľudí, ktorých poznám.

Reklama sa snaží predať spotrebiteľovi niečo, čo možno ani nepotrebuje. Poznám to podľa seba. Stalo sa mi totiž už viackrát, že som si kúpila vec, no možno iba raz, ak vôbec, som ju použila. Jednoducho ma ju reklama donútila kúpiť. Už v obchode som vedela, že danú vec vôbec nepotrebujem, no aj napriek tomu som si ju kúpila. Chcela som ju jednoducho mať. Bez reklamy by som asi nevydržala. Poskytuje mi informácie a orientuje ma v ponuke výrobkov na trhu.

Zuzana, 17 rokov, študentka Obchodnej akadémie

Reklamou môžeme pohŕdať, odsu-dzovať ju, zatracovať, ale vždy bude tu a budeme sa s ňou stretávať každý deň. Môžeme polemizovať o tom, či je reklama umenie alebo nie. Umenie je to, čo nevie každý. A keďže vyrobiť reklamu, ktorá zaujme, či dokonca naláka na kúpu výrobku, naozaj nedokáže každý, reklama určitým druhom umenia je.

Nepáči sa mi, že hlavne v televíznej reklame sa častokrát využíva, či dokonca aj zneužíva zmyselnosť a erotika. Tieto atribúty sa ešte pred niekoľkými rokmi spájali výlučne s produktmi týka-júcich sa ženskej krásy. No časy sa menia a dnes erotiku a dvojsečnosť nájdeme i v reklame na čokoládové tyčinky, či kávu a tento fakt berieme už ako samozrejmosť. Odkedy český klasik vyriekol svoje temné proroctvo „Svět se řítí do ďáblovy řiti“, smerujeme naozaj neomylne tým smerom. Rovno do (k)análu. Prelomom storočí a milénií akoby človek stratil zábrany, ale aj tajomstvá a tabu. Môže sa v takomto svete ponúkať prostredníctvom reklamy ešte čosi, čo by zdvihlo adrenalín tak, ako pred sto rokmi obnažené koleno? Tvorcovia reklám hľadajú aj iné zaručené spôsoby, ako zaujať konzumenta reklamy. Spojenie konkrétneho výrobku alebo značky so známou osobnosťou sa v reklame stalo chlebom každodenným, v priemysle dokonca dochádza k stotožneniu značky a mena slávnej osobnosti. Kupujeme si parfum Sabatini, košeľu Delon či kondómy Clinton. Doma sa nám tak schádza skutočne vyberaná „spoločnosť“. Chýba vám sebavedomie? Neviete sa nájsť? Potrebujete si dodať lesk a výnimočnosť? Ľahká rada - používajte vôňu exoticky krásnej tenistky. Svet vás možno odmení aplauzom, tak ako ju. Chápem to celé tak, že reklama nám nastavuje zrkadlo. Všetko, čo nás na nej môže pohoršovať, urážať a inak iritovať, je len vyrážkou, za ktorú nemôže zrkadlo, ale naša pleť. Reklama dokáže spoločnosť reflektovať, ale nie je v jej silách ju ovplyvňovať. Indiánske príslovie hovorí: „Iba človek pije, keď nie je smädný, je, keď nie je hladný a rozpráva, keď nemá čo povedať“.

Juraj, 38 rokov, výpravca vlakov

O reklamu sa zaujímam a beriem ju ako dobrý zdroj informácií. Rada si ju pozriem v televízii, a zvykla som si na ňu aj v tlači. S mesačným dôchodkom 4 700 Sk ma však dokáže ovplyvniť iba vo veľmi striktných medziach, keďže deväťdesiat percent reklamovaných výrobkov a služieb je nad rámec môjho mesačného rozpočtu. Takže pre nás, dôchodcov, je reklama skôr dobrým informátorom o nových produktoch. Keby však moja finančná situácia bola lepšia, určite by som rada vyskúšala tovar, služby a dovolenky, na ktoré sa takto v televízii iba pozerám. Aj napriek môjmu veku, mám rada nové a pokrokové veci. Napríklad taký mobilný telefón považujem za úžasný vynález. Kúpila mi ho síce dcéra, no nebyť jej a reklamy, asi by som si ani nevšimla, že takéto niečo existuje.

Keďže som skôr pozorovateľ ako konzument reklamy, všimla som si myšlienku, ktorú niektoré reklamy propagujú. Je ňou výzva v zmysle, aby sa ľudia pozastavili v každodennom zhone a zamysleli sa nad tým, že je možno už najvyšší čas oddychovať či vôbec relaxovať. Tento apel sa mi celkom páči a to aj napriek tomu, že si ponúkaný zahraničný zájazd nikdy nekúpim.

Možno naivne, ale predpokladám, že kto má na dobrú reklamu, má aj dobrý tovar. Mne sa zatiaľ tento názor potvrdil a to hlavne v oblasti kozmetických výrobkoch. Je mi jasné, že väčšina reklám je zavádzajúca a upozorňuje na kvality, ktoré daný výrobok vôbec nemá. Ale veď dobrá reklama je zárukou predaja a o to každému výrobcovi predsa ide. Čo je na tom zlé? Keď kúpime reklamovaný výrobok, ktorý je nekvalitný, jednoducho sme zle investovali. Je predsa na každom z nás, ako so svojimi peniazmi naložíme a do akej miery sa necháme ovplyvniť.

Mária, 69 rokov, dôchodkyňa

Reklamu chápem ako koktail, namiešaný z množstva „ingrediencií“, ktorých chuť spotrebiteľ cíti, ale nedokáže ich rozpoznať. Tieto „príchute“ musia opantať čo najviac zmyslov spotrebiteľa. No predovšetkým tie zmysly, ktoré by mali u človeka vyvolať chcenie.

Samozrejme, k tomu, aby sa vyrobila účinná reklama, potrebujú jej tvorcovia poznať množstvo dát, ktoré im pomôžu adresovať ju v správnom čase tým správnym ľuďom. Podľa môjho názoru, reklama len málo sleduje líniu skutočného záujmu a potreby ľudí. Silou všetkého reklamného je myšlienka, ktorú tvorcovia reklám rozvíjajú až po jej zhmotnenie.

Filozofia každej reklamy je založená na princípe čo najväčšieho predaja a samozrejme zisku zadávateľa, klienta reklamnej agentúry. Preto je potrebné postaviť reklamu na bodoch, na ktorých stojí celá spoločnosť či dokonca filozofia národa. Podľa sociologických a psychologických výskumov je to predovšetkým princíp rodiny. A ten, sa ako záruka vydarenej reklamy využíva pomerne často. Veď ktože z nás by sa nechcel podobať na šťastnú rodinku, ktorá je verná rodinným tradíciám a je súdržná od starých rodičov až po vnúčence? No nekúpte si výrobok či nevyužijete službu, ktorá, aj keď iba nepriamo, zaručí takého ukážkové rodinné vzťahy.

Reklamné agentúry si dávajú poriadne záležať aj na tom, aký typ ľudí - hercov obsadia do reklamných spotov. Ide predovšetkým o roztomilé malé deti, sympatické staršie dámy, muži s vypracovanými telami a o krásnych modelkách s dlhými nohami a hustými vlasmi či mihalnicami ani nehovoriac. Ak sa v reklame objaví menej pohľadný protagonista, ide zväčša o reklamu s vtipnou pointou. Ten, kto sa na reklamu pozerá si potom hovorí: „Ak tí krásni ľudia v reklame „používajú“ danú zubnú pastu, či „využívajú“ služby istej banky, prečo by som to nemal robiť i ja?“ Cez ľudí s perfektnými postavami či dokonalým chrupom sa ľahšie presviedča o kvalitách daných výrobkov. Toto všetko je však iba hra symbolov, pretože dotyčná modelka s krásnymi vlasmi, ktorá propaguje šampón na zväčšenie objemu vlasov, má zdravé husté vlasy vďaka svojim predkom a v skutočnosti si ich možno umýva s tým najobyčajnejším a najlacnejším šampónom.

Na jednej strane dokáže reklama nenápadne doviesť ľudí k presvedčeniu o správnosti a výnimočnosti toho, čo reklama ukazuje, no, na druhej strane reklama ľuďom prekáža a obťažuje ich. Nech je tomu tak, či onak, nie nadarmo sa vraví, že aj zlá reklama je reklama. Podstatou veci je, aby sa o danom výrobku či danej reklame naň, hovorilo a to podľa možnosti čo najčastejšie. Častokrát je úplne jedno či v dobrom či v zlom.

Peter, 45 rokov, lekár