Ako najvtipnejšia odpoveď však bol vyhodnotený citát jednej staršej dámy, ktorá sa vyjadrila, že na opustenom ostrove by najradšej čítala tetovanie na prsiach statného námorníka…
„Priznanie o dôvodoch čítania a kupovania novín“, tak sa volala anketa, ktorú vlani pre čitateľov denníka SME pripravila reklamná agentúra LOWE GGK. Podobala sa na daňové priznanie a vy ste mohli krížikom označiť dôvody kupovania a čítania novín, ktoré sa týkajú vás. Napríklad: aktívne vyplnenie času pri čakaní na hromadnú dopravu, podklad pri šúpaní zemiakov, osvedčený leštiaci materiál pri umývaní okien, pokrytie dlážky pri domácom strihaní vlasov, pomôcka pri zakladaní ohníka a podobne. Čitatelia mali príležitosť, aby doplnili aj ďalšie svoje dôvody, ktoré neboli v „priznaní“. Ľudia uviedli odľahčené i seriózne dôvody: prikrývka tváre pri odpoludňajšom odpočinku (to by mne osobne nevoňalo); nástroj na zvýšenie imidžu; lôžko i prikrývka na ulici; reklamanie; balenie použitých hygienických vložiek; dôvod na zasmiatie sa; príležitosť dozvedieť sa, ako sa máme; tlač pri tlačení na toalete; podrobnejšie informácie v porovnaní s rádiom a televíziou; ovievadlo; nemám televízor; robím to už 50 rokov; noviny sa neustále zlepšujú; adrenalínový šport; ovplyvňujú môj pohľad na svet; ako cudzinec milujem slovenské slová typu dizajnérka, kliknúť, lízing; uspávací prostriedok; pohlcovač vlhkosti v mokrých topánkach (odporúčam); výstelka do klietky; vstupenka do mužskej spoločnosti; zvedavosť; aby som si prečítal niečo o politikoch a potom si s nimi vytrel… Tých dôvodov bolo naozaj veľmi veľa.
Stáva sa aj vám, že noviny pravidelne kupujete, a potom ich nečítate? Mne často. Ráno ich vložím do tašky a večer vyberiem. Alebo keď mám politiky plné zuby úplne by mi stačila verzia, v ktorých by bola iba kultúra a šport. V sobotu kupujem všetky, pred každou cestou vlakom sa tak isto dobre zásobím (poskladané sú výborným prostriedkom na to, aby ste mohli mať pri jazde trochu odchýlené okno). Nemožno to nazvať zberateľskou vášňou, ale v každom štáte, ktorý navštívim si kupujem noviny ako suvenír. Mám ich už dosť. Neviem, či v iných krajinách majú väčšiu „váhu“, ako u nás, ale hmotnosť majú vo väčšine prípadov vyššiu. Noviny sú zaujímavá návyková hmota. Internetová kaviareň v zahraničí ich nenahradí. Týždeň bez novín na dovolenke v pohode, ale druhý mi už chýbajú. A keď sme raz boli s rodinou v Taliansku až tri týždne, dostal som totálny „absťák“. V jedno skoré ráno som si v prístave vyhliadol slovenský autobus, ktorý práve priviezol nových turistov a šiel som si nejaké zohnať. Sympatický vodič mi hneď daroval svoje a ešte sa aj spýtal: „Chcete k tomu aj slovenské pivo?“. Tento rok som zaregistroval, že SME sa distribuuje aj v talianskych letoviskách na severe. My SME však nevideli. Boli sme na juhu.
Noviny si kupujem od svojich gymnaziálnych čias. Doteraz mám zvyk začínať od športových strán a zlozvyk čítať ich pri jedle, keď som sám. Koncom 70-tych rokov ma titulky typu „Dychovka jubiluje“ akosi nevedeli zaujať. V druhej polovici 80-tych rokov môj bývalý kolega raz povedal: „Niečo sa deje! Noviny sa opäť dajú čítať“. Pred desiatimi rokmi som SME nosil demonštratívne a kamaráta vo vedení vtedajšieho vydavateľstva som zásoboval informáciami, kde v Bratislave alebo na vidieku ich napríklad nebolo dostať už o pätnástej hodine.
Novinami sa dá naozaj veľmi dobre podkúriť. V období tzv. perestrojky koloval v bývalom Sovietskom zväze nasledovný vtip: „Viete aký je rozdiel medzi muchou a človekom? Žiadny. Oboch možno zabiť novinami.“
Autor: Oliver Lippo
