môžeme vďačiť Caesarovi a za tlačovú podobu, predzvesť dnešnej novinárčiny, sa zaslúžil vynálezca tlače, Gutenberg. Od tohto vynálezu prešiel ešte dlhý čas, kým príbuzné vedné disciplíny uvoľnili miesto mladej vede - žurnalistike. Novinárstvo sa na školách začalo po prvý raz vyučovať začiatkom dvadsiateho storočia na univerzite v americkej Kolumbii, na Slovensku vznikol odbor žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až v roku 1952. Dnes na Katedre žurnalistiky FF UK vyučuje budúcich novinárov aj Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc., ktorý publikoval už sedem odborných a popularizačných kníh, viac ako dvetisíc článkov a napísal vyše sto vedeckých štúdií a odborných textov.
Z histórie novín
Ti-pao boli informácie, ktoré vychádzali v písanej podobe už v 2. storočí pred naším letopočtom v Číne. Týkali sa iba vládnucej dynastie, neboli verejné a ich obsah bol tajný. Dajú sa však považovať za predzvesť dnešnej podoby novín.
Aj Európa pozná svoje prvé, rukou písané noviny, ktoré uzreli svetlo sveta už v roku 59 pred naším letopočtom v časoch Rímskej ríše, kedy rímsky konzul Gaius Julius Caesar prikázal pravidelné vydávanie správ zo zasadnutí senátu. Tieto správy vychádzali trikrát do mesiaca. Netrvalo dlho a na príkaz Caesara vychádzali aj Acta diurna populi Romani - Denné správy rímskeho ľudu. Okrem vyhlásení a opatrení rímskych úradov obsahovali aj správy o udalostiach v celej krajine. Tieto noviny vychádzali až 389 rokov, a tak sa právom považujú za najdlhšie vychádzajúce pe-riodikum.
Vývoj novín najviac ovplyvnil revolučný vynález Nemca Johannesa Gutenberga, ktorý v 15. storočí vynašiel kníhtlač. Tento jedinečný technický pokrok sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Európe a založili sa tak predpoklady rozvoja masovej komunikácie. Na Slovensku sa prvá kníhtlač realizovala v roku 1573 v Komjaticiach a v Šintave. Za prvé letákové noviny na území Slovenska možno považovať Zwo Wahrhaftige Newezeitung čiže Dve skutočné noviny, ktoré boli vydané v Bratislave v roku 1594.
Nie jednoznačne vieme určiť najstaršie noviny na svete (v podobe, akej ich poznáme dnes). O prvenstvo sa hlásia Belgičania, Nemci, Angličania, ale aj Taliani. Za najstaršie známe nepravidelne vydávané noviny na území Slovenska sa pokladajú Mercurius Hungaricus a vychádzali od roku 1705. V roku 1721 založil Matej Bel prvý slovenský týždenník, publikovaný v latinskom jazyku a volal sa Nova Posoniensia. Až Ľudovít Štúr, zakladateľ moderného slovenského novinárstva, začal v roku 1845 vydávať v slovenskom jazyku Slovenskje národňje novini. O rok neskôr Jozef Miloslav Hurban založil v Skalici Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, ktoré možno považovať za jednu z najstarších dodnes vychádzajúcich literárnych revuí v Európe. Prvým slovenským profesionálnym novinárom bol Daniel Lichard, ktorý v roku 1848 vydával Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život a pokúšal sa o vydávanie prvých slovenských politických novín. Slovenský denník sa považuje za prvé slovenské noviny vydávané s dennou periodicitou. Bol paradoxne vydávaný v Budapešti.
Čo je čo alebo typológia tlače
Podľa periodicity rozoznávame:
denníky, ktoré vychádzajú najmenej štyrikrát do týždňa, dvojdenníky, vychádzajú dva až trikrát v týždni, týždenníky (40 - 52-krát v roku), desaťdenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, dvojmesačníky, štvrťročníky, občasníky.
Podľa obsahového zamerania:
pre širokú verejnosť (univerzálne - spoločensko-politicko-ekonomické, kultúrne a umelecké, populárno-odborné, programové, rodinné, zábavné, ženské, detské a mládežnícke, športové a pre turistov, cirkevné a náboženské, pre zahraničie, inzertné, erotické a iné),
pre špecifické skupiny čitateľov (odborné, vedecké, profesionálnych a občianskych skupín, podnikové a firemné, školské a iné),
Podľa územného pôsobenia: - ústredné, regionálne a lokálne.
Noviny
Noviny majú široký záber udalostí a javov života spoločnosti. Oslovujú každého poten-ciálneho čitateľa, ich obsah je univerzálny. Najčastejšie vychádzajú s dennou alebo dvoj-dennou frekvenciou. Vzhľadom na ostatné novinárske žánre obsahujú viacej spravodajských, ale i iných aktuálnych informačných prejavov, než publicistiky. Noviny sú spracované do špecifickej novinovej typografickej podoby.
Časopis
Obsah časopisu sa predovšetkým zameriava na vymedzenú tematiku a to vyššou špecializáciou podľa zamerania, záujmu a zloženia čitateľov, ktorým sú určené. Majú nižšiu periodicitu, najčastejšie týždennú, dvojtýždennú alebo mesačnú. Časopisy obsahujú viac publicistických prejavov, než noviny. Spravodajstvo sa v nich objavuje iba sporadicky. Tlačia sa na dobre hladený a vláčny hĺbkotlačový papier.
Ako vznikajú noviny
Na to, aby novinár napísal článok, je potrebné, aby bol vnímavý, pozoroval prostredie, v ktorom sa pohybuje a zhromažďoval všetky získané informácie. Zo získaných informácií vyberal tie najdôležitejšie a spracoval ich do požadovanej témy. Žáner si volí sám alebo na základe redakčného zámeru. Rukopis odo-vzdá redakcii a tá z napísaných novinárskych prejavov rôznych autorov vyberie tie, ktoré sa budú publikovať v danom čísle periodika. Pred publikovaním prejde každý text jazykovou, štylistickou a technickou úpravou. Je potrebné, aby si novinár ešte pred samotným odovzdaním rukopisu redakcii sám skontroloval text ako po vecnej, tak aj po jazykovej stránke. Noviny či časopisy sa dobre čítajú, ak sú články obohatené o fotodokumentáciu. Texty spolu s vybranými fotografiami sa potom zaraďujú do jednotlivých strán, na ktoré ich grafik v počítači „zalomí“. Pripravia sa tzv. zrkadlá a podľa nich sa zostaví maketa celého pripravovaného čísla.
Pri zostavovaní vydania novín alebo časopisu musí editor (je zodpovedný za obsah a realizáciu daného čísla) pamätať na štruktúrny a graficky vyvážený novinársky celok. Každé noviny a každý časopis by si mal zachovať jednotu obsahu (vzhľadom na čitateľa, ktorému je pe-riodikum určené) a adekvátnu grafickú úpravu. Redakčne zostavené strany sa potom prevádzajú do tlačiarne, kde sa realizuje tlač pe-riodika. Dnes však už mnohé redakcie disponujú technikou, vďaka ktorej vyhotovia dokonalé ofsetové predlohy pre tlačiareň.
Novinárske žánre
Denne čítame rôzne noviny, časopisy či inú tlač, ale častokrát vôbec nevieme, v ktorom novinárskom žánri je daný text napísaný. Žánrové znaky vedú autora k dodržiavaniu určitých pravidiel jazykového štýlu, sledu deja či udalosti. V niektorých žánroch sa stanovený postup doslova žiada, nakoľko tak skvalitňuje efekt témy. Žánrové normy majú význam nie len pre pisateľa, ale aj pre čitateľa textu, pretože mu už dopredu poskytujú informácie, čo daný text obsahuje. To znamená, kým, napríklad od správy očakáva čitateľ stručné a presné informácie, od reportáže právom požaduje rozsiahlejší popis udalosti a deja.
Kategórie žánrov postupne vznikajú a zanikajú. Odráža sa v nich momentálny stav či rozvoj spoločnosti, kde v jednotlivých obdobiach niektoré žánre nachádzajú väčšie, iné zase menšie uplatnenie.
Základnými skupinami novinárskych žánrov sú spravodajstvo a publicistika. Spravodajstvo si vyžaduje aktuálnosť, profesionálnosť, objektívnosť, pohotovosť a stručnosť. Je základným typom novín a novinárstva vôbec. Prvky spravodajstva obsahujú predovšetkým noviny.
Druhou základnou zložkou novinárskych žánrov je publicistika. Jej dominujúcou črtou je hodnotenie, do popredia sa dostáva autentickosť a autorovi poskytuje priestor napríklad pre analýzu, argumentáciu, dokazovanie, vysvetľovanie či porovnávanie. V publicistike možno zovšeobecňovať, či dej obrazovo-emocionálne stvárňovať. Publicistické texty sú charakteristické pre týždenníky, mesačníky a ostatné časopisy. Denníky ich využívajú hlavne do svojich rozšírených vydaní.
SLOVNÍČEK NOVINÁRSKYCH ŽÁNROV
SPRAVODAJSTVO:
Krátka správa: Informuje o spoločensky významnej alebo zaujímavej udalosti, prináša jeden základný fakt. Má tri formy:
- noticka - väčšia jednovetová správa, ktorá informuje kedy, kde, kto a čo urobil, fleš - predbežná, telegraficky stručná správa o aktuálnej udalosti veľkého zahraničnopolitického alebo vnútropolitického významu, jednostĺpec - jeho obsahom je aktuálna udalosť alebo jav. Má však samostatný informatívny titulok.
Rozšírená správa: podáva o aktuálnej udalosti, myšlienke či jave širšiu informáciu.
Úradná správa: prináša informácie z oficiálnych miest, inštitúcií alebo organizácií. Tvorivý podiel autora takejto správy je minimálny. Prevažujú v nej prvky dokumentu. Má dve základné formy - oznámenie - týka sa predovšetkým informácie, ktorá sa bude konať v budúcnosti a komuniké - je to úradné oznámenie, obsahuje úradný jazyk, politické, odborné alebo technické názvoslovia.
Referujúca správa: alebo referát je po správe najfrekventovanejším spravodajským žánrom v novinách. Podáva úplný a neskreslený obraz opisovanej udalosti, môže byť chronologický alebo voľne zostavený.
Dialogizovaná správa: alebo spravodajský rozhovor sa často označuje ako interview. Jeho úlohou je sprostredkovať adresátovi aktuálne informácie od verejného činiteľa, významnej osobnosti či kompetentnej osoby. Novinár v takomto rozhovore nehodnotí ani nezaujíma stanoviská.
Beletrizovaná správa: alebo riport, jeho obsahom je spravidla jedna udalosť alebo fakt. Má vysoký stupeň informatívnosti a aktuálnosti, jeho súčasťou ale môžu byť aj pohľady do minulosti, prirovnania, ktorými sa zosilňuje zobrazovaná udalosť, dej, či opisovaný človek.
PUBLICISTIKA:
Komentár: vykresľuje určitý závažný jav spoločnosti, rozoberá ho a zaujíma k nemu stanovisko. V komentári autor argumentuje a presviedča čitateľa o prezentovanom názore, no pri tom musí zachovať objektívnosť.
Úvodník: analyzuje a hodnotí prvoradý aktuálny problém. Ak v ňom autor prezentuje svoje stanoviská a názory, je pod textom podpísaný, ak vyjadruje stanovisko redakcie, podpísaný byť nemusí.
Rozbor: obsahuje analýzu príčin určitého javu v širšom zo-všeobecnení. Témou rozboru môže byť najrozličnejší problém spoločenského, politického, verejného, kultúrneho či športového diania.
Recenzia: má široké možnosti uplatnenia, no najviac sa využíva v umeleckej oblasti. Objektom alebo predmetom recenzie sú najmä nové literárne, filmové, divadelné, hudobné či výtvarné diela.
Poznámka: v tomto type publicistiky sa píšu vyjadrenia a stanoviská k čiastkovému problému alebo hodnotenia aktuálneho javu. Poznámka musí upútať čitateľa hneď v úvode textu.
Publicistické interview: jeho základom je vždy dialóg medzi dvoma alebo viacerými osobami, no niekedy sa publikuje aj v monologickej forme. Jeho cieľom je posúdenie dôležitého javu, analýza a zaujatie stanoviska, obsahom sú najrozmanitejšie témy života.
Redakčná beseda: analyzuje závažné dlhodobejšie problémy, vyúsťuje do konkrétnych záverov a východísk. Iniciátorom redakčnej besedy býva spravidla redakcia.
Anketa: prináša názor čitateľov na konkrétnu otázku.
Ohlas: čitatelia v ňom vyjadrujú svoje stanoviská k tomu, čo a ako sa v daných novinách písalo.
Diskusia: reaguje na závažný celospoločenský problém, na ktorý očakáva redakcia názory a stanoviská zainteresovaných osôb.
Otvorený list: redakcia reaguje na čitateľov ohlas a odpovedá tak aj na nevyslovené otázky ďalších čitateľov.
Reportáž: jej dominujúcim prvkom je dej. Novinár na základe osobného poznania, dojmov a pocitov vykresľuje atmosféru prostredia a udalosti, ktorú zažil. Pri opise postupuje spravidla chronologicky a udalosti v ňom zachytené neskresľuje.
Fejtón: preň je charakteristická duchaplnosť, vtipnosť, sarkazmus, zveličovanie a kritickosť. Napísať fejtón je pomerne náročné a preto sa na to odhodlajú iba skúsení novinári.
Besednica: jej cieľom je vytvoriť priaznivé ovzdušie v spoločnosti. Besednica je príbuzná fejtónu, no na rozdiel od neho je prívetivá, vytvára pohodu a pokoj.
Causerie: pôvod slova je francúzsky, znamená rozprávanie, zábavnú prednášku, rozhovor. Jeho základnou črtou je vysvetľovanie. Používa sa veľmi zriedka, najčastejšie pri cestopisnej tematike.
Glosa: vychádza z čiastkového problému rôznych oblastí ľudskej činnosti, ktorý analyzuje, rozvíja a hodnotí.
Črta: je to náročný žurnalistický útvar s prvkami reportáže. Jej autorom môže byť iba dokonalý znalec opisovaného problému či udalosti, ktorý ju hodnotí do detailu. V črte sa výrazne prejavuje subjektívny názor autora.
Esej: duchaplný úvahový prejav s prelínaním sa vecného a estetického prístupu. Jej predmetom sú náročné témy z umenia, vedy, techniky, filozofie či politiky.
Stĺpček: hovorí sa mu aj malá esej. Je to krátke uvažovanie o rôznych javoch ľudskej činnosti.
Kurzíva: vychádza zo spravodajského faktu, ktorý opisuje pútavo a vtipne.
Entrefilet: v slovenskej tlači sa často publikuje ako Predchýr. Zachytáva náladu a atmosféru bežného dňa a drobné javy zo života.
Autor: ĽUDMILA RÁCEKOVÁ
