V prieskume ľudia na otázku, ako sa vyrovnajú so zdražovaním, najčastejšie odpovedali: „Uskromníme sa.“ ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL MAJER
BRATISLAVA - Stenčovanie úspor, prázdnejšie košíky v obchodoch či domáca dovolenka namiesto zahraničnej. Aj takéto podoby malo dvojnásobné zdražovanie počas uplynulého roka. Podľa prieskumu štatistického úradu necelá polovica ľudí tvrdí, že finančná situácia ich domácnosti sa od septembra 2002 do tohto septembra zhoršila.
Opačne, teda bohatší domáci rozpočet si pochvaľuje 14 percent ľudí. Sú medzi nimi najmä mladí a vzdelaní podnikatelia a zamestnanci. Úplne iné zloženie malo 48 percent opýtaných, ktorí odpovedali, že ich domácnosť si pohoršila. „Je to hlavne v domácnostiach 65- a viacročných respondentov so základným vzdelaním, nekvalifikovaných robotníkov, v Prešovskom a Košickom kraji,“ zistil prieskum. Väčšina z nich cítila zhoršenie pri nákupoch potravín a odevov, ale i v možnosti sporiť či ísť na zahraničnú dovolenku.
V inom prieskume štatistický úrad napočítal 37 percent respondentov ktorí tvrdia, že ich úspory sa v poslednom roku znížili. Na porovnanie - v roku 1999, ktorý bol tiež charakteristický úspornými balíčkami vlády, takto odpovedalo 44 percent ľudí. Odvtedy klesol aj podiel ľudí, ktorí pokles svojich úspor hodnotia ako výrazný z 25 na 16 percent.
Na pokles úspor sa sťažovali najmä ľudia vo veku od 60 rokov často z malých obcí do dvoch tisíc obyvateľov. Podľa štatistického úradu existuje súvislosť medzi vývojom úspor a mierou nezamestnanosti. „Asi pätina respondentov v Bratislavskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji deklarovala mierny rast úspor. Tieto kraje vykazujú najnižšiu nezamestnanosť v rámci Slovenska,“ napísali štatisti.
A ako chcú ekonomicky frustrovaní ľudia reagovať na horšie časy? Podľa prieskumu sa 62 percent z nich bude uskromňovať. Necelá tretina sa bude snažiť o väčšiu sebestačnosť, napríklad vlastnou produkciou zeleniny či hydiny a pätina má v pláne nájsť si vedľajší pracovný úväzok. Medzi nezamestnanými sa v 38 percentách odpovedí vyskytla aj možnosť využiť podporu štátu. (jj)
