Na školstvo sa u nás dáva málo peňazí a základné a stredné školy čoraz viac počúvajú, že by sa mali naučiť si na seba zarábať. Učitelia sa obhajujú, že to nie je ich úlohou. Ako je to v iných krajinách?
„Hlavnou funkciou školy je študentov vzdelávať. Je však pravdou, že v krajinách, ktoré prechádzajú zmenami - ako Poľsko, Ukrajina či Rusko - sme svedkami tohto javu. Nemyslím si, že ide o pozitívny trend. Podľa mňa je dôležité, aby bolo v školstve dosť peňazí a učitelia mali vhodné podmienky na učenie.“
Od pádu komunizmu uplynulo už 14 rokov a mnohí sa sťažujú, že reformy v školstve sú pomalé. Ako to vidíte vy?
„Hoci bolo obdobie, počas ktorého došlo len k nepatrnému zlepšeniu, za posledné roky Slovensko veľmi rýchlo napreduje. V niektorých krajinách sa s reformami ponáhľali až príliš a v konečnom dôsledku to bolo na škodu veci. Napríklad v Maďarsku decentralizovali systém školstva príliš rýchlo a možno zašli priďaleko. Na Slovensku práve prebieha dôležitá reforma vo financovaní základného a stredného školstva. Má potenciál byť efektívna, pretože sa môže poučiť aj z chýb iných.“
Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?
„Nedá sa povedať, či je Slovensko na prvom alebo desiatom mieste. Pravdou je, že Svetová banka nevníma pozitívne fakt, že sa v medzinárodnom rebríčku konkurencieschopnosti neumiestňuje na dobrom mieste. A keďže rebríček určujú parametre ako znalosti cudzích jazykov, právne prostredie štátu, vrátane autorských zákonov a ochrany duševného vlastníctva, je zrejmé, že v systéme vzdelávania ešte treba veľa zmeniť.
Na druhej strane, vaša akademická obec je už roky tradične silná a ak bude možné pokrok, ktorý nastal za posledné roky, urýchliť, Slovensko môže dosiahnuť úroveň ostatných vyspelých krajín.“
Podľa mnohých reforma pomôže, ale nie celkom. U nás sa dáva na školstvo len 2,5 percenta HDP, v krajinách Európskej únie dvojnásobok. Nemáte informácie o tom, že by naša vláda uvažovala o zvýšení prídelu?
„O tejto téme sme nehovorili. Predpokladám, že ministerstvo financií má na rozpočet veľa požiadaviek, preto by mal byť systém školstva transparentnejší. Ak bude, posilní to pozíciu ministra školstva, keď bude žiadať prostriedky pre svoj rezort.“
Hrdíme sa tým, že aj keď má náš vzdelávací systém trhliny, naši študenti sú dobrí. Poznajú ich takto v Európe?
„Iste máte na mysli výsledky vašich žiakov na matematických či prírodovedných olympiádach. Je to dobrý výsledok - avšak len pre niekoľko ľudí, ktorí sú na špičke. Nie je to teda rozhodujúci parameter pre posudzovanie kvality školstva. Bolo by dobré, keby sme videli, že tieto výsledky dosiahne aj zvyšok populácie - napríklad aj rómske deti.“
Ak sa tieto výsledky nepovažujú za známky kvality, čo teda?
„Napríklad výstupy z odborného školstva. Vaša sústava odborných škôl nevzdeláva študentov podľa potrieb trhu práce, čím im nedáva dobrú východiskovú pozíciu. A študenti nedostanú druhú príležitosť, ak sa prvýkrát rozhodnú pre nesprávnu profesiu. Nie každý totiž dokáže v 15-ich rokoch robiť rozhodnutia, ktoré budú platiť po zvyšok života. Ak to zhrniem, treba lepšie poradenstvo pri výbere profesie, pružnejšie odborné školstvo a transparentný vstup do vysokého školstva s príležitosťou pre každého.“
Mnoho z tých vecí, čo ste povedali, odborníci vedia a chcú ich zlepšiť, ale všetko ostáva len na papieri. Nie sú naše reformy predsa len pomalé?
„Dnes mi niekto povedal, že systém odborného školstva je skostnatený dinosaurus. Ak to začínajú vnímať aj na najvyššej úrovni, budú rozmýšľať aj ako to napraviť.
Reformy musia začať aj preto, že vstupujete do Európskej únie. Štrukturálne fondy budú totiž k dispozícii, len keď budú pripravené programy, ktoré presvedčia Brusel o svojej kvalite. Vo vysokom školstve zase musí byť systém zabezpečenia kvality v súlade s európskym systémom zabezpečenia kvality. A to nemá platiť len pre jednu-dve vybrané vysoké školy, ale pre všetky. Po tretie, percento účasti na vysokých školách sa zvyšuje, už k nemu nemá prístup len elita. To tiež systém nevyhnutne zmení.
To všetko sú dôvody, ktoré zmenu tlačia dopredu. A hoci trvá dlho, kým sa školstvo zmení, teraz to vidím optimistickejšie ako pred dvoma rokmi.“
Za vysokoškolské štúdium sa však má začať platiť, hrozí, že vysokoškolákov ubudne. Nemôže to zmeny zase zabrzdiť?
„To je najťažšia otázka, akú ste mi položili, ale skúsim odpovedať. Ak je vysokoškolský systém zadarmo, znamená to, že dane každého občana sa podieľajú na tom, aby zaplatili štúdium pre študentov zo strednej vrstvy. Či pochádzate z robotníckej triedy, alebo patríte k sociálne slabšej vrstve v dedine na východnom Slovensku, platíte isté dane a tie sa potom podieľajú na financovaní štúdia študenta v Bratislave, ktorý štúdiom získa lepšiu východiskovú pozíciu do života. Ľuďom sa to ťažko vysvetľuje, ale v každom prípade to nie je spravodlivé voči deťom, ktoré dnes do systému vysokých škôl nemajú prístup. A preto systém, v ktorom sa poplatky za školné vyberajú od ľudí, ktorí si to môžu dovoliť a následne poskytuje deťom z chudobných rodín štipendiá, z ktorých si môžu zaplatiť živobytie aj poplatky za vysokú školu, Svetová banka odporúča. Je však veľmi ťažké navrhnúť úplne spravodlivý systém a to je ťažká úloha, pred ktorou stojí vláda.“
Pôjdeme do Európskej únie a mnohí sa obávajú toho, že naše školy nebudú spolupracovať s európskymi, lebo nebudú mať peniaze na účasť v projektoch - veď majú ledva na prežitie.
„Nemyslím, že by ste sa toho mali obávať. Po prvé si myslím, že sa to na úrovni únie rieši, pre školy sú pripravené peniaze. Po druhé, EÚ má veľké skúsenosti s prijímaním nových členov a rovnaké problémy riešila aj predtým.“
