Je správne, ak sa rodičia snažia dostať z detí perfektný výkon a venujú tomu celé hodiný? Nie. Ak to dieťaťu trvá tak dlho, asi bude problém inde. Ak napriek úsiliu píše kostrbato, mimo riadkov a vynecháva písmená, môže ísť o poruchu učenia - dysgrafiu a treba začať čo najskôr s nápravou.
„Každé dieťa je iné, učitelia musia k žiakom pristupovať individuálne,“ tvrdia psychológovia.
„Pri tom množstve učiva, čo musíme prebrať, nemáme čas venovať sa deťom individuálne,“ oponujú učitelia. A tak rodičia trávia doma celé hodiny doučovaním svojich detí. Už roky sa hovorí o potrebnej transformácii kurikula - teda toho, čo sa deti učia. V Národnom programe výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 až 20 rokov sa uvádza: „Cieľom kurikulárnej transformácie je zníženie informačnej záťaže a stresu pre žiakov, ale aj učiteľov a vytvorenie priestoru pre priblíženie sa školy životu, pre zvýšenie motivácie k učeniu sa žiakov, pre tvorivosť učiteľa…“
Prvým krokom k transformácii kurikula malo byť vytvorenie Kurikulárnej rady. Jej štatút podpísal minister M. Fronc 21. januára. Členov rady mal minister vymenovať do konca marca toho roku. Rada však zatiaľ nejestvuje. Podľa hovorkyne ministerstva Michaely Dobošovej by mala byť vymenovaná v najbližšom čase, ešte sa však nedá presne stanoviť, kedy začne reálne pracovať.
Spýtali sme sa preto na ministerstve: „Ktoré sú najpálčivejšie problémy? Na čom začne rada pracovať najskôr?
„Dnes sa ešte nedá hovoriť o konkrétnych okruhoch, o ktoré by mali byť zredukované učebné osnovy,“ povedala Dobošová. „K tejto téme sa bude viesť odborná diskusia, v ktorej dostane priestor celá odborná verejnosť, vrátane učiteľov.“
A sme pri jadre problému - všetci stále opakujú, že naše bohatstvo je vo vzdelaných ľuďoch, ale keď príde na rozdeľovanie peňazí, školstvo je na chvoste. „Za posledných šesť rokov sa pre reformu školstva a školského systému, okrem novej koncepcie maturity spravilo veľmi málo,“ hovorí riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Vladimír Repáš. „Schválilo sa Milénium, ale nerealizuje sa. Nie je takmer žiadna spolupráca so zahraničím. Možno nie je úplne všetko len otázka financií, ale takmer všetko, čo chceme začať robiť, sa skončí v tomto bode: nie sú peniaze.“
A zmeny sú potrebné, netvrdia to iba ľudia od stola, môžeme sa o tom presvedčiť aj na príkladoch zo zahraničia. Krajiny, ktoré sa rozhodli do systému vzdelávania investovať, začali rýchlo napredovať aj v ekonomike. Stačí sa pozrieť do Fínska alebo Írska. (gal)
