ia v Bratislave PhDr. MAGDALÉNOU PEŠKOVOU.
Je únosné, aby sa dieťa učilo doma niekoľko hodín denne?
„Nejde o to, koľko hodín denne sa učí, ale s akým postojom si k učeniu sadá. Ak vidí, že mu to pomohlo a rodič ho ocení, učenie mu pôjde. Oceňovanému sa darí lepšie. Je dôležité, aby si aj učiteľ všímal snahu dieťaťa a dokázal ju ohodnotiť. A podstatný je jeho prístup - či učí deti pochopiť súvislosti, alebo kladie dôraz na memorovanie. Pretože ak dieťa niečomu nerozumie a iba sa to ‘drví‘, dostane sa do stresu a začne zlyhávať.“
Záleží teda najmä na podaní učiteľa?
„Áno, ale aj na tom, ako si dieťa dokáže ‘preložiť‘ to, čo mu vysvetľuje, do vlastnej reči. Je veľa faktorov, od ktorých záleží, či dieťa látku pochopí v škole, alebo sa musí doúčať doma. Jeden z nich je napríklad rýchlosť výkladu. Ak učiteľ hovorí rýchlo, mnohé deti stratia súvislosť vysvetľovaného.“
Ak sa v škole nestihne prebrať učivo a deti dostanú za úlohu dobrať si látku doma, má rodič suplovať učiteľa?
„Rodičia niekedy nedokážu vysvetliť veci tak ako učiteľ. Okrem toho dieťa si v škole zvykne na určitý štýl vysvetľovania. Lepšie by bolo, keby deti mali možnosť požiadať učiteľa o dovysvetlenie látky v konzultačných hodinách. V osobnom kontakte učiteľ príde na to, čo dieťa potrebuje, aby porozumelo. Na niektorých školách to funguje.“
Je správne, ak sa rodičia snažia dostať z detí perfektný výkon? Ak mama sedí s prvákom nad riadkom čiar hodinu?
„Nie. Ak to dieťaťu trvá tak dlho, asi bude problém inde. Ak napriek úsiliu píše kostrbato, mimo riadkov a vynecháva písmená, môže ísť o poruchu učenia - dysgrafiu a treba začať čo najskôr s nápravou. Keď problém neriešime, dieťa bude opakovane prežívať neúspechy a postupne sa začne nielen horšie učiť, ale zmení sa aj jeho správanie.“ .
Keď dieťa stále tvrdí, že vysvetľovaniu v škole nerozumie, čo má robiť rodič?
„Mal by sa s učiteľom o dieťati rozprávať. Ale ak mu učenie stále nejde a rodičovi sa nedarí spolupráca s učiteľom, nech kontaktuje školského psychológa. Vyšetrenie ukáže, aké sú schopnosti dieťaťa, ktoré treba rozvíjať, kde mu treba pomôcť.“
Ale niektoré školy nezohľadňujú poruchy učenia. Čo s tým?
„Existujú metodické pokyny ministerstva školstva, ktoré sú záväzné pre každého učiteľa. Musí rešpektovať objektívne zistenia psychológa.“
Ak dieťaťu nejde napríklad matematika, treba sa snažiť dosiahnuť určitú úroveň, alebo radšej sa sústrediť na rozvíjanie toho, čo mu ide?
„Mala by v tom byť rovnováha. Aj v matematike sa dieťa učí chápať určité vzťahy a postupy, trénuje si zručnosti, ktoré sú potrebné aj v iných oblastiach. Každé dieťa je v niečom výnimočné a objaviť to, znamená posilniť jeho sebadôveru. Učiteľ nemôže povedať: toto dieťa nemám za čo pochváliť.“ (gal)
