a Gorbunovová, ale nenašli sme ju ani v jednej zápasovej zostave.

„Budete možno prekvapený, ale tento štatistický údaj ma dosť zaujímal. Trochu som po tom tiež pátrala. Samozrejme, iba z prirodzenej babskej zvedavosti, sústredila som sa úplne na iné veci,“ hovorila rodáčka z Nového Mesta nad Váhom. Po otcovi má český pôvod. „Otecko je môj najväčší fanúšik. Povedala by som i manažér. Stará sa o moje peniažky. Dostávam, ako poriadne ,malé‘ dievčatko iba vreckové, ostatné mi uloží na účet. Rodičia sa predtým o šport príliš nezaujímali. V prvej triede základnej školy som zrazu vyrástla o desať centimetrov. Spolužiaci mi hovorili žirafa. Veľmi som túžila športovať. Najskôr bol v hre volejbal, potom ma pani učiteľka v Piešťanoch, kde celá rodina žijeme, zlákala na basketbal. Z otecka sa pomaly stal znalec tohto krásneho športu. Raz sme hrali školský turnaj v Ružomberku a všimla si ma úžasná trénerka Natália Hejková. Tak sa začala moja kariéra vo veľkom basketbale.“

Maja Růžičková má v súpiske momentálne napísané – pivotka (Slovenka meria 191 cm). Chce však byť vysokým krídlom. Takzvanou štvorkou. „Tento post sa mi najviac páči. Veľa pohybu po celej palubovke, hľadanie si pozícií, streľba z výskoku. Pani Hejková ma naň pripravuje. Keď je treba, viem zahrať i klasicky pod košom,“ vysvetľovalo dievča s typickým jemným úsmevom a výbornou atletickou postavou – vysoká a rýchla. Maja je prívrženec rýchlych riešení. Na palubovke. Inak je trpezlivá. „Do Grécka som prišla zbierať skúsenosti. Či som hrala dosť, alebo málo, mi komentovať neprislúcha. Basketbalistka by nemala nikdy byť spokojná so svojím výkonom. Ak sa však pýtate, odpoviem. Vyslovene zle som zahrala v sobotu proti Belgičankám, inak som viac-menej spokojná. Zo všetkých tých hviezd, ktoré tu vidím, sa mi stále najviac páči štýl Francúzky Sauretovej.“

Od piatka sedí v hľadisku patraskej haly Natália Hejková. Výkony Sloveniek z taktných dôvodov striktne odmietla komentovať. O Maji hovorila vďačne. Odchádzajúc z Ružomberka do Šopronu, si totiž ,pribalila‘ nielen skvelú rozohrávačku Ivetu Bielikovú, ale i najväčšiu súčasnú nádej slovenského basketbalu Maju Růžičkovú. „Je to obrovský talent. Musí tvrdo pracovať. Každej vysokej basketbalistke trvá dlhšie, než sa vypracuje na eso. Maja môže ešte vyrásť. Z každým pribúdajúcim centimetrom má hráčka náročnejší program z hľadiska fyzickej pripravenosti. To, že také mladé dievčatko pôsobí na veľkom šampionáte, má rub i líce. Vďaka za každú odohranú minútu na takomto vrcholnom podujatí. Ide o neoceniteľnú skúsenosť. Na druhej strane ruší, keď hráčka vypadne z klubovej prípravy. Prirodzene, vtedy, ak je taká mladučká. Maja bude hrať v našej šopronskej ,farme‘ v Zalaegerszegu. Aj to je významný ligový klub. V Maďarsku to funguje tak, že do Šopronu ju môžem kedykoľvek zavolať. Môže pendlovať. Vo februári je koniec tomuto zvyku. Pred začiatkom play off Euroligy je i v domácej lige stop na prestupy. Růžičková teda nemá zatvorené dvere do euroligového kádra. V Grécku hrala podľa mňa veľmi sľubne.“