Američania by ľahšie znášali tragédiu a potupu čierneho utorka, keby poznali dátum a cieľ odplaty. „Po najkrvavejšom dni americkej histórie od občianskej vojny nemôžu zostať americkí mŕtvi nepotrestaní. To by Amerika nezniesla,“ povedal pre agentúru AP vojenský expert Strediska pre strategické a medzinárodné štúdie Dan Benjamin.
To je problém. Neútočil konkrétny štát a armáda, ale jednotlivci z medzinárodnej teroristickej siete. „Útok uskutočnila skupina zhruba päťdesiatich mužov. Možno povedať, že konali na základe príkazu Usamá bin Ladína. Ten je síce ústredným mozgom celej organizácie, rozhoduje však spoločne s 25 veliteľmi. Organizácia má okolo tisíc členov – žijú v rôznych štátoch a jeden druhého ani nepoznajú,“ tvrdí britský špecialista na terorizmus Magnus Ranstorp.
Aj preto je Bush v zložitej situácii. Chce síce udrieť a Kongres mu to včera symbolickou rezolúciou aj schválil, lenže ešte stále presne nevie kam a na koho. Napriek tomu však bude musieť v krátkom čase čosi podniknúť. Celá Amerika stojí v jednom šíku za ním a má aj veľkú podporu celého demokratického sveta.
Analytici pripomínajú situáciu z roku 1979, keď prezident Jimmy Carter nedokázal rýchlo a razantne odpovedať na zajatie 50 amerických diplomatov na ambasáde v Teheráne, kde sa v tých dňoch dostával k moci islamský fundamentalista ajatolláh Chomejní. Carter sa už nedokázal spamätať a napokon prehral voľby s republikánom Ronaldom Reaganom.
Amerika skutočne zasiahne. Lenže ide o to, že radoví Američania by najradšej videli akciu už dnes.
Bushovi preto z krátkodobého hľadiska hrozí, že v očiach verejnosti stratí značné percento podpory. V dlhodobom úsilí však môže zaznamenať väčší úspech. Má historickú príležitosť – môže raz a navždy zlikvidovať medzinárodný terorizmus.
MICHAL HAVRAN
