Romano Prodi. FOTO – REUTERS

Predseda Európskej komisie Romano Prodi po štvrtkovom náročnom vypočúvaní v Európskom parlamente zostáva vo funkcii a tvári sa, že zo služieb komisie neprepustí ani komisára Pedra Solbesa. Práve pod neho spadá Európsky štatistický úrad Eurostat, kde sa diali a niektorí zainteresovaní tvrdia, že možno ešte stále dejú, zvláštne veci.

Nespokojní poslanci

Keď sa začali vyťahovať, hovorilo sa, že Prodiho komisia môže padnúť. Po štvrtku je jasné, že Prodi a jeho komisári neodchádzajú. Neznamená to však, že Prodiho komisia bude vládnuť až do konca svojho funkčného obdobia.

Štvrtková Prodiho výpoveď totiž mnohých poslancov nenadchla. Šéf komisie preniesol celú zodpovednosť za čudné machinácie a korupciu na bývalého šéfa Eurostatu Yva Francheta. Argumentoval tým, že Franchetovi dôveroval a nemal dôvod pátrať, čo sa v jeho úrade deje.

Tri vyšetrovacie správy Európskeho parlamentu však upozorňujú práve na nedostatok komunikácie a vnútornej kontroly, ktorá sa podpísala pod stratu najmenej 5 miliónov eur.

Europoslanci tiež hovorili o tom, že minimálne Solbes, ale je vysoko pravdepodobné, že aj iní členovia komisie, jednoducho ignorovali mediálne informácie aj sťažnosti zamestancov Eurostatu.

Kto to spustil

Denník Berlingske Tidende včera oprášil príbeh Dánky Dorte Schmitovej-Brownovej. Táto zamestnankyňa Eurostatu upozornila v roku 2001 šéfov Eurostatu, že jeden z kontraktov bol uzavretý na základe nepravdivých informácií o víťaznej firme. Vedenie Eurostatu Schmitovú-Brownovú posadilo do odľahlej kancelárie a znepríjemňovalo jej život.

Keď na jej otázky neodpovedali v Eurostate, napísala na začiatku roka 2002 list o tamojších pomeroch Neilovi Kinnockovi, komisárovi pre vnútornú reformu inštitúcií. Kinnock jej odpovedal, že jej tvrdenia sú nepodložené. Toto leto, keď aféra Eurostat bežala naplno, sa jej listom ospravedlnil.

Tridsaťsedemročná Schmitová-Brownová teraz žije na jednom z dánskych ostrovov ako invalidná dôchodkyňa a ticho sa pýta: „Prečo im to trvalo až tak dlho?“

Ďalšie vyšetrovacie správy

Jej príbeh je v ostrom kontraste s argumentmi Prodiho o tom, že o dianí v Eurostate nič nevedeli. Šéf komisie sa snaží zo zodpovednosti vyvliecť aj tvrdením, že nezákonné praktiky v Eurostate sa po roku 1999 nediali. Schmitová-Brownová však tvrdí opak.

Definitívne rozhodnutie o osude komisie však príde až po ďalších správach, ktoré sa očakávajú v októbri. Prodi tvrdí, že ak prinesú nové dôkazy, ktoré by poukazovali na jeho vinu, „bude prvý, kto odstúpi“.

O jeho odchode budú rozhodovať poslanci. Tí by sa napriek hnevu a pochybnostiam chceli hlasovaniu o odvolaní komisie vyhnúť. Obávajú sa, že nestabilita by skomplikovala pozíciu komisie počas medzivládnej konferencie o novej ústave a nebola by práve vhodným privítaním pristupujúcich krajín.

Čo sa stalo v Eurostate

Eurostat si v rozpore s pravidlami vytváral finančné rezervy na tajných účtoch. Tie vznikali tak, že sa zvyšovali hodnoty kontraktov. Rozdiel medzi reálne vyplatenými peniazmi a sumami uvádzanými v oficiálnom účtovníctve prevádzali na tajné účty.

Nikto sa nechce vyjadriť, či ich používali na osobné obohatenie a koľkí ľudia boli do transakcie zapletení. Vie sa však, že takto sa „presúvali“ milióny eur.

V správe Európskej komisie sa konštatuje, že po rezervách, ktoré si Eurostat na tajných kontách vytváral, nezostali žiadne stopy v správach vnútorných audítorov. Audítorom chýba množstvo dokumentov.

(mik)