Vstup do Európskej únie si vyžiadal detailne zmapovať obhospodarovanú pôdu. Letecké snímky ukazujú, že nie všade zodpovedajú existujúce mapy skutočnosti a odhalili existenciu „čiernych“ hektárov.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
PREŠOV – Fotografovanie pôdy v prešovskom regióne odhalilo, že niektorí poľnohospodári nahlasujú viac pôdy, než skutočne obrábajú. Využívaná plocha je pritom kľúčová pre dotácie zo štátneho rozpočtu i budúce priame platby z Európskej únie. Tie sa budú vyplácať podľa počtu hektárov.
„Môj súkromný odhad je, že dotácie na ‘mínusové‘ hektáre robili v našom regióne 20 miliónov korún ročne,“ hovorí riaditeľ regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Prešove Martin Topor. Hoci letecké snímkovanie sa zatiaľ v regióne neskončilo, už dnes je pravdepodobné, že sa „stratilo“ osem- až desaťtisíc hektárov pôdy.
Niektoré poľnohospodárske podniky v očakávaní overovania rozlohy pôdy postupne začali upravovať svoje výkazy a nepožiadali o dotácie na všetky evidované hektáre. Napríklad Agronova, s. r. o., Brezovica v okrese Sabinov v žiadosti vynechala 558 hektárov. Podľa Topora však prevažujú firmy, ktoré žiadne „čierne“ hektáre nemajú. „V regióne máme napríklad družstvá Svinia, Tulčík, Kapušany, Sedlice a Jarovnice, ktoré efektívne využívajú dotácie a zhodnocujú majetkové podiely,“ hovorí Topor. Poctiví sú i súkromne hospodáriaci roľníci, ktorých je v regióne 38. Najväčšie rozdiely medzi skutočnosťou a evidenciou je v podnikoch, ktoré vzišli po transformácii bývalých štátnych majetkov. Fotografie z lietadiel sa už prejavili pri rozdeľovaní posledných dotácií. Firmy, pri ktorých sa preukázali „čierne“hektáre, nedostali dotácie v plnej výške.
Dôvod rozdielu však nie je motivovaný len snahou o dotácie. Podľa Topora vyplýva i z nesprávneho vymeriavania pôdy v ešte socialistickej minulosti. „Započítavala sa každá medza, každý jarok. Tam vidíme zdroj rozmnoženia hektárov.“ Ďalším objektívnym dôvodom je technický pokrok – moderné stroje dnes nedokážu pracovať v horších terénoch, ktoré sa kedysi obhospodarovali ručne.
Šéf poľnohospodárskej komory Ivan Oravec zasa tvrdí, že evidencia na katastroch je často neaktuálna. Pripúšťa však aj špekulatívne motívy roľníkov. „Vieme, že aj takí existujú a my sa ich štítime,“ povedal Oravec.
Za komunizmu sa hektáre tajili
Dnes sa hektáre pre peniaze rozmnožujú, v časoch socializmu sa pre peniaze zase skôr tajili. Družstvá a poľnohospodárske podniky vykazovali menej hektárov či menej kráv, než skutočne mali. V takom prípade sa mohli na konci roka či päťročnice pochváliť vyššími hektárovými výnosmi alebo lepšou dojivosťou. Tieto ukazovatele boli v tom čase rozhodujúce pre rozdeľovanie takzvaných diferenčných príplatkov na produkciu.
Autor: JAROSLAV SUŠKO, jj
