ačnosť.
Intenzita okysľovania nekarbonátových pôd v záhradke je úzko spätá s ich tlmivosťou.
Mechanizmus tlmivosti kyslých pôd spočíva v týchto procesoch: v neutralizácii kyselín uhličitanmi a hydrouhličitanmi pri vápnení pôd, vo väzbe protónov v organických látkach a pôdnom humuse, väzbe protónov v ílových mineráloch a v sorpčnom komplexe pôdy, vo vzniku komplexov hliníka a železa so síranmi a fosforečnanmi, v uvoľňovaní bázických katiónov chemických prvkov pri zvetrávaní hornín a minerálov.
Najnižšiu acidifikačnosť majú všetky karbonátové a zasolené pôdy, ako aj pôdy s vysokým obsahom organických látok. Strednú tlmivosť voči kyselinám vykazujú pôdy s nasýteným sorpčným komplexom bázickými katiónmi. Veľkou sorpčnou kapacitou, podmienenou vysokým obsahom prachu, ílu a koloidov, a teda väčšina hlinitých a ílovitých pôd. Patria k nim aj pôdy s intenzívnym vnútropôdnym zvetrávaním minerálov typu kambizem, ktorých je v našich záhradkách najviac. Najvyššiu acidifikačnosť majú piesčité pôdy s veľmi nízkym obsahom humusu, a teda s extrémne nízkou sorpčnou kapacitou.
Acidifikačnosť pôd si môže záhradkár orientačne vyhľadať na mape náchylnosti pôd na acidifikáciu v Atlase krajiny Slovenskej republiky, ktorú vydalo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2002. Presnú reacidifikáciu vyvápnených kyslých pôd by si mal zisťovať stanovovaním pH pôdy každé tri až päť rokov. Dôležité je sledovanie pôdnej reakcie, najmä na zeleninových hriadkach, nakoľko väčšina zeleninových druhov je veľmi citlivá na pôdnu reakciu.
Rýchlosť acidifikácie pôdy brzdíme pravidelným hnojením kompostom. Obzvlášť alkalický kompost s mletým vápencom alebo jemnozrnným karbonátovým štrkom predlžuje účinok vápnenia kyslých pôd. V teplých nížinných oblastiach tlmí reacidifikáciu pôd natoľko, že nekarbonátové pôdy netreba vôbec vápniť. Zanedbanie vápnenia kyslých pôd sa výrazne negatívne odráža na pestovaní väčšiny záhradných rastlín.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
Acidifikačnosť pôdy: a – slabá, b – stredná, c – silná.KRESBA – AUTOR
