Ján P., Žilina

V zmysle paragrafu 177 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Zároveň ustanovenie paragrafu 1 Zákonníka práce ukladá zamestnancovi povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku.

Okrem jednotlivých druhov zodpovednosti zamestnávateľa za škodu je v paragrafe 195 a nasl. Zákonníka práce osobitne riešená zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ. Za pracovný úraz sa považuje také poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Zákonník práce v ustanovení paragrafu 196 však umožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa celkom alebo čiastočne prípadnej zodpovednosti za škodu v prípadoch, ak preukáže, že škoda bola spôsobená aj zavinením zamestnanca, nie však v prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav úmyselne nevyvolal.

Ak sa zamestnávateľovi nepodarí zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom (prípadne chorobou z povolania), má zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, v zmysle paragrafu 198 ods. 1 Zákonníka práce nárok na poskytnutie náhrady za:

a) stratu na zárobku (počas pracovnej neschopnosti aj po skončení pracovnej neschopnosti, prípadne aj stratu na dôchodku)

b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením

d) vecnú škodu.

Tento rozsah zodpovednosti, t. j. jednotlivé nároky zamestnanca a ich výšku, je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov na ochranu práce a s poškodeným zamestnancom.

Od 1. januára 2004 sa bude pracovný úraz a choroba z povolania, ako aj nároky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.