Český herec Bolek Polívka, ktorý sa teší na nový prírastok do rodiny, nedávno povedal, že k pôrodu svojho budúceho potomka určite pôjde. Ako sú na tom známe mamy a otcovia u nás?

Petra Bernasovská, moderátorka:

„Manžel bol pri mne a veľmi mi to pomohlo. Bolo to fajn hlavne pred pôrodom, ktorý trval trochu dlhšie. Zdravotný personál bol však obozretný. Myslím si, že keď je pre ženu nemocničné prostredie neprívetivé, psychická podpora blízkeho človeka je namieste. Pri pôrode sa už veľmi pomáhať nedá, s tým si žena musí poradiť sama. V každom prípade – určite ma obišli stresové zážitky, ktoré mamičky často v pôrodnici mávajú. Materstvo si vychutnávam od prvých momentov.“

Jozef Gertli-Danglár, výtvarník

„Ísť tam z donútenia, je nezmysel. Tak sa chodí na vojnu, nie k pôrodu. Nevidím však dovod, prečo sa tomu vyhnúť. Nie je síce veľmi na čo pozerať, ale chlap nie je žiaden pôrodný asistent, iba sa tam nachádza v správnom uhle. A pre baby je to dobré, majú pri sebe niekoho blízkeho a lepší pocit v cudzom prostredí. Keď manželka chodila do poradne, všimol som si oznam. Ona sa ma opýtala, či tam nechcem ísť, ja som povedal, že rád. Pri prvej dcére som chodil na školenia, aby som nerobil zmätky. Pôrod sa naťahoval, nakoniec to bol cisársky rez, takže na sálu ma nepustili. Druhýkrát to bolo výborné. Tiež to bol cisársky rez, manželka však dostala epidurálku. Sedel som pri nej a debatoval, raz s ňou, raz s anestéziologičkou. Dieťa – tiež dcéru – som videl bezprostredne po narodení, a bolo to fajn. Niektorí chlapi na to dosť kašlú, asi si myslia, že pôrod treba iba zapíjať. Ale to sa predsa dá aj tak.“

Katka Feldeková, speváčka:

„Bola som za to, aby bol môj muž pri pôrode. Dosť sme o tom debatovali a on sa na to v jednej chvíli cítil, v druhej zase nie. Nakoniec povedal, že príde, no situácia sa vyvinula inak, ako sme predpokladali. Na ceste do pôrodnice stále zvažoval, či na sále bude, a keď nakoniec prišiel, rodila som cisárskym rezom, a tam byť nemohol. Takže to mal uľahčené. Je príliš citlivý, keď ma niečo bolí, trpí niekoľkonásobne viac ako ja. Takto to bolo asi lepšie.“

Maroš Kramár, herec:

„Aj ma to lákalo. Chcel som mať vtedy voľno, ale nakoniec sa rodinka nejako poponáhľala, tak ma to zastihlo počas roboty. Dieťa nebolo ešte ani odvážené, a žena mi volala – už je to tu. Okamžite som vyrazil, ani som nedodaboval. Ako technicky zručný manžel som mal kameru, s ktorou som urobil asi trojsekundový záznam. Došli baterky, ako to už vo výnimočných chvíľach býva. Musím však priznať, nie som si celkom istý, či by som to zvládol. Možno ešte ‘čakačku‘ – ten čas pred pôrodom, ale viac určite nie. Lekárov sa stránim a hrozilo by, že skolabujem. Chvalabohu, mám ženu, ktorá ma do toho ani nenútila, vedela, ako na tom som. V každom prípade je fajn, ak sa muž odhodlá ísť k pôrodu. Žene môže jeho prítomnosť dobre urobiť. Ale nemusí to platiť v každom prípade. Keď je mne osobne najťažšie, som najradšej sám.“ (ea)