Na bielych šatách z módneho domu Badgley Mischka dominuje fialová stuha. Návrhár však názov jej odtieňa nešpecifikoval.
Na minisukňu z dielne Anny Sui, ktorú predvádzala Naomi Campbellová, bolo treba minimum látky.
V kolekcii Matthewa Williamsona sa našli aj pohodlné street modely s nemenej výraznými doplnkami. Ružovú na sukni podľa všetkého viac vystihuje „farba ružových floxínií“.
Svetoví módni návrhári majú už svoje kolekcie na jar a leto 2004 hotové. A za sebou majú aj prvé prehliadky. Na tradičnom týždni módy v New Yorku sa pred jednoduchou scénou striedali klasické návrhy s modelmi, ktoré šokovali najmä absenciou látky. Nohavice a šaty, ktoré sú také priesvitné, že vidno detaily spodnej bielizne, boli niečím úplne samozrejmým. Niektoré minisukne boli pre modelky až príliš krátke – hanblivo si ich pri prechádzke na móle sťahovali.
Dizajnéri pred newyorskými novinármi svorne tvrdili, že najväčšiu námahu si tentoraz dali s farbami. Nielen pri ich výbere, ale aj pri pomenovaní odtieňov. Farebnú inšpiráciu im vraj poskytli staré filmy, dovolenkové letoviská, viktoriánska bielizeň a dokonca aj spomienky z detstva.
Základné označenie farieb sa ukázalo ako absolútne nedostatočné. Hnedá sa preto stala mincovo-kôrovou alebo farbou maslového cukríka, biela obláčikovou, čierna smolovou, ružová farbou ružových floxínií prípadne rumencovou. Sivá sa premenovala na perlovú, béžová na šampanskú, špinavobielu vystihuje viac farba svietiacej sviečky, zlatú koňaková, zelenú farba morskej peny, modrú farba šera a oranžovú farba západu slnka.
Prečo si návrhári myslia, že farby odvodené od jedla, kvetov či prírody budú mať väčšiu odozvu? „Ťažko im možno odolať,“ myslí si psychologička Leatrice Eisemanová, riaditeľka inštitútu pre výskum farieb Pantone Color Institute. „Takéto názvy evokujú obrázok, vôňu. Omámia vám všetky zmysly.“ (čtk)
FOTO – ČTK/AP, REUTERS
